Zborník ASUTV 2002

U n i v e r z i t a    K o m e n s k é h o   v    B r a t i s l a v e

Univerzita tretieho veku

Asociácia Univerzít tretieho veku na Slovensku – ASUTV

Európska federácia starších študentov EFOS

 

 

Die Universität Komensky in Bratislava

Die Universität des dritten Lebensalters

Die Universitätsvereinigung der älteren Generation in der Slowakei – ASUTV

die Europäische Főderation älterer Studierender an den Universitäten – EFOS

 

 

odborný seminár s medzinárodnou účasťou

z príležitosti 10. výročia EFOS

 

VZDELÁVANIE SENIOROV A NOVÉ TRENDY PRE TRETIE TISÍCROČIE

 

 

Ein Fachseminar  zum 10. Jubiläum von EFOS

mit Beteiligung internationaler Experten unter dem Titel

 

 

SENIORENFORTBILDUNG UND AKTUELLE TRENDS FŰR DAS DRITTE MILLENIUM

  

7. November 2002 

 

                

 Podujatie  sa konalo za finančnej podpory poskytnutej Európskou komisiou v rámci projektu SOKRATES Grundtvig pod názvom EuCoNet

 

Die Veranstaltung dieses Seminars wurde im Rahmen des Programmes Sokrates von der europäischen Kommission finanziell unterstűtzt

 

 

Ladies and gentlemen,

 

allow me to wish you a warm welcome at our conference and at the general assembly of the EFOS organisation. There are taking part a lot of guests from the Commission of the European federation of older students at the universities and from the universities cooperating with us. I hope you will spend the pleasant time in our city and this meeting will be succesful for all participant mutually. I have the honour to introduce our guests:

 

Milé dámy, vážení páni,

dovoľte mi, čo najsrdečnejšie Vás privítať na našom odbornom seminári  a na generálnom zhronmaždení organizácie EFOS. Nášho podujatia sa zúčastňuje viacero zahraničných hostí z výboru organizácie EFOS a z našich priateľských univerzít. Verím, že v našom meste strávite príjemný čas a toto stretnutie bude prínosom pre nás všetkých. Mám česť predstaviť Vám našich vzácnych hostí:

 

Prof. Dr. Arthur Mettinger, prorektor Viedenskej university

doc. RNDr. Pavel Sura, CSc, prorektor Univerzity Komenského

Dkfm. Horst Leonhard , president EFOS, Univerzita Viedeň

prof. Peter Vavřín, CSc.,Technická univerzita Brno a prezident Asociácie českých UTV

s asistentkou pre UTV Lenka Shromaždilová

doc. Dr. Bruno Nerlich, Humboldtova univerzita Berlin

Dr. Jutta Arnold, Humboldtova univerzita Berlin

Dr. Daniel Meynen , Univerzita Holzen, Nemecko

prof. Olaf Freymark, Univerzita Magdeburg

Dipl. Ing. Peter Hug, Univerzita Groningen, Holandsko

s ktorými prišli ďalší ich seniorskí študenti.

Samozrejme s našich slovenských radov vítam

prof. Ing. Ivana Hričovského, DrSc, prezidenta ASUTV, SPU Nitra

PhDr. Viera Farkašová, riaditeľka Národnej kancelárie Slovensko

Mgr. Bibiana Lazarová, MŠ SR, odbor ďalšieho vzdelávania

Ing. Alexabder Potocký, Prezident EURAG Slovensko

Dr. Kamil Vajnorský, Predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku

doc. Ing. Ivana Baránek, CSc, prorektor, Trenčianska Univerzita

doc. MUDr. Josef Květenský, UTV pri JLF Martin

RNDr. Eleonóra Adlerová, PhD. STU Bratislava

Mgr. Danka Doricová, Mgr. Martina Krušinská, Žilinská univerzita

Mgr. Jana Kečkéšová, UKF Nitra,

PhDr. Oľga Bágeľová, Centrum ďalšieho vzdelávania EU

 

Srdečne vítam pedagógov UTV a v neposlednom rade Vás, študentov, pre ktorých sa naše aktivity pripravujú

Teraz odovzdávam slovo prorektorovi UK, doc. RNDr. Pavlovi Sůrovi, CSc:

 

 

doc. RNDr. Pavel Sůra, CSc,

(prorektor Univerzity Komenského, Bratislava)

 

Milé dámy, vážení páni,

vážení účastníci seminára Vzdelávanie seniorov a nové trendy pre tretie tisícro­čie.

 

Som rád, že vás môžem privítať na pôde Univerzity Komenského a jej Univer­zity tretieho veku pri príležitosti otvorenia dnešného seminára a pozdraviť vás v mene rektora univerzity prof. Ing. Ferdinanda Devínskeho, DrSc. aj vo svojom mene.

Pri pohľade do programu seminára sa môžeme dozvedieť, že dnešné podujatie si kladie za cieľ predovšetkým prehĺbiť vzájomnú informovanosť o činnostiach in­štitúcií venujúcich sa vzdelávaniu dospelých a načrtnúť trendy, ktorými sa bude toto vzdelávanie vyvíjať v najbližšej budúcnosti. V tomto kontexte je potešiteľ­né, že medzi účastníkmi seminára sú aj účastníci zo zahraničia, čím dostáva naše dnešné rokovanie medzinárodný charakter a výmena skúseností zo vzdelávania dospelých prekročí rámec jednej krajiny.

Vážení prítomní, dovoľte mi pri tejto príležitosti povedať niekoľko slov o našej Univerzite tretieho veku. Už z názvu je zrejmé, že má akési výnimočné postave­nie – je to univerzita v univerzite. Počtom poslucháčov vyše 1100 predstavuje nezanedbateľný podiel na celkovom rozsahu vzdelávacích aktivít Univerzity Komenského. Poskytuje svojim frekventantom kvalitné vyplnenie voľného času vzdelávaním sa vo viac ako dvadsiatich študijných odboroch a poskytuje aj množstvo spoločenských a kultúrnych príležitostí na vzájomné stretávanie a spoznávanie sa, čo iste prispieva k ich pocitu užitočne a harmonicky stráveného života a sebarealizácie.

Univerzita tretieho veku pri Univerzite Komenského bola založená pred dva­nástimi rokmi v októbri 1990. Pri jej vzniku stálo viacero inštitúcií – okrem materskej Univerzity Komenského pod ktorú bola organizačne začlenená, aj vtedajšie Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy, Ministerstvo zdravot­níctva a sociálnych vecí, Jednota dôchodcov Slovenska, Akadémia vzdelávania, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave, Vysoká škola ekonomická v Bratislave, Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre a Katedra vzdelávania dos­pelých Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. K všeobecnému prvému ročníku sa postupne pridávali študijné odbory kreované podľa záujmu posluchá­čov a podľa možností fakúlt a kooperujúcich subjektov, takže už v druhom roku existencie UTV mohli absolventi prvého ročníka pokračovať v štúdiu v sied­mich študijných odboroch. Počet poslucháčov a súčasne aj počet študijných od­borov z roka na rok narastal, najmä vďaka obetavosti a trpezlivosti učiteľov, ktorí za symbolickú odmenu neváhali venovať svoj voľný čas odovzdávaniu svojich skúseností, ale aj vďaka zanietenosti a túžbe po poznaniu samotných seniorov – poslucháčov UTV a uchádzačov o štúdium. Postupne sa rozšírili možnosti vzdelávania na UTV aj o výučbu cudzích jazykov a kultúry iných krajín, najmä vďaka zahraničným lektorom z Japonska a USA. Postupne sa vykryštalizoval na UTV model štúdia, ktorý obsahuje prvý ročník všeobecne zameraný + dva roč­níky špecializačného štúdia. V prípade zvýšeného záujmu poslucháčov a v rámci personálnych a priestorových možností UTV je možnosť pokračovať v ďalšom, nadstavbovom ročníku, ktorý nadväzuje na študijný odbor 2. a 3. ročníka. Absolventi ktoréhokoľvek študijného odboru sa môžu po skončení štúdia zapo­jiť do spoločenských a kultúrnych aktivít  formou členstva v Klube absolventov.

Tento model sa počas predchádzajúcich dvanástich rokov činnosti UTV osvedčil a je priaznivo hodnotený aj medzi našimi partnermi v zahraničí.

Potešiteľný je aj fakt, že bratislavská UTV sa stala akousi Alma Mater ďalším inštitúciám, ktoré sa venujú vzdelávaniu seniorov. Príklad našej UTV vzápätí nasledoval Martin svojou UTV pri Jesseniovej lekárskej fakulte UK a Nitra, po­stupne sa pridali Košice, Banská Bystrica, Prešov, Zvolen a Žilina. Tým sa stalo prístupným vzdelávanie aj seniorom zo stredného a východného Slovenska, hoci nie je výnimkou, že poslucháči UTV sú ochotní cestovať do Bratislavy za vzde­laním aj zo vzdialených miest našej republiky.

Univerzita tretieho veku pri UK v Bratislave je členomAsociácie Univerzít tre­tieho veku na Slovensku ako aj viacerých medzinárodných organizácií, ako napr. medzinárodnej asociácie Univerzít tretieho veku AIUTA, Zväzu starších Európy EURAG, Európskej federácie starších študentov EFOS. Zapojila sa po­stupne do viacerých medzinárodných projektov ako je napr. EuCoNet pod ges­ciou Centra vzdelávania starších dospelých v Ulme alebo projekt budovania Ide­álnej knižnice európskej kultúry, ktorá má byť zriadená na medzinárodnej se­niorskej univerzite v Holzene. 

V súčasnosti je záujem o štúdium na našej UTV tak veľký, že presahuje priesto­rové aj personálne možnosti ktoré má k dispozícii a uchádzači o štúdium musia na prijatie do UTV čakať.

            Nie je mojím cieľom a  ani to nie je na tomto mieste vhodné spomínať všetky  aktivity UTV pri Univerzite Komenského v Bratislave. Pestrý výber študijných odborov ale aj sprievodných akcií a podujatí svedčí na jednej strane o mimo­riadnom záujme seniorov o tento druh ušľachtilého trávenia voľného času, na druhej strane aj o dobrej organizačnej práci a entuziazme Referátu celoživotného vzdelávania a UTV a predovšetkým jeho vedúcej Dr. Hrapkovej  PhD.,  ktorej patrí vďaka aj za organizačnú prácu spojenú s uskutočnením dnešného seminára.

Želám dnešnému podujatiu, plodné a úspešné rokovanie, vám všetkým veľa no­vých poznatkov a podnetných myšlienok na zlepšenie práce pri vzdelávaní se­niorov a pekné zážitky z hlavného mesta Slovenska – z Bratislavy.  

 

 

Doc. RNDr. Pavel Sůra, CSc.

(Vizerektor, Universität Komensky, Bratislava, Slowakei )

 

Liebe Damen, geehrte Herrn,

geehrte Teilnehmer an den Seminar für Fortbildung der Senioren und neue Tendenzen für das dritte Jahrtausend.

 

            Es ist mir eine große Freude sie an der Komenský Universität und ihrer Universität des dritten Alters im Namen des Rektors der Universität prof. Ing. Ferdinand Devínsky, DrSc. so wie auch in meinem Namen begrüßen zu können.

 

            Wenn man in das Programm dieses Seminars blickt, so muss man feststellen, dass sich dieses Treffen die gegenseitige Information über die Tätigkeit aller derjenige, die sich der Fortbildung Erwachsener widmen, so wie auch den Strömungen und Richtungen dieser Art der Fortbildung welche die nah gelegene Zukunft Beeinflüssen werden, zum Ziel gesetzt hat. In diesem Sinn ist es erfreulich, dass unter denn Teilnehmern auch Vertreten aus den Ausland sind, wodurch diese Tagung einen internationalen Charakter bekommen hat und der Erfahrungsaustausch über die Erwachsenenbildung so die Grenzen unseres Landes überschreiten wird.

 

                   Geehrte Damen und Herrn, erlauben sie mir bei dieser Gelegenheit einige Worte über unsere Universität des dritten Alters (weiter U3A) zu berichten. Es geht wohl aus ihrer Benennung hervor, daß diese Universität eine besondere Stellung hat, denn sie ist eine Universität in der Universität. Mit ihren mehr als 1100 Höhern beteiligt sie sich in zwischen in einen nicht geringen Ausmaß an den Bildungsaktivitäten der Komenský Universität. Sie bietet ihren Frequenztanten recht gute Freizeitmöglichkeiten durch die Fortbildung in mehr als zwanzig angebotenen Studienfächern, so wie auch eine Reihe von gesellschaftlichen und kulturellen Antrieben zum sich treffen und sich gegenseitig kennen zu lernen, was bestimmt zum Gefühl eines harmonischer und erfülltes Lebens und zur Selbstrelation führt.

           

            Die Universität des dritten Alters (U3A) der Komenský Universität wurde im Oktober 1990, also vor zwölf Jahren, unter der Beteiligung mehrerer Institutionen, gegründet. Es war die Komenský Universität in welche sie einverliebt wurde, das ehemalige Ministerium für Schulwesen, Jugend und Körpererziehung, das Ministerium für Gesundheitswesen und sozialen Angelegenheiten, die Gemeinschaft der Rentner in der Slowakei, die Bildungsakademie, die slowakische technische Hochschule Bratislava, die ökonomische Hochschule in Bratislava, die Hochschule für Landwirtschaft im Nitra und der Lehrstuhl für Erwachsenenbildung der philosophischer Fakultät unserer Universität. Der erste Jahrgang war ein allgemeiner, er bildete eine Übersicht über verschiedene Studienfächer. Von zweiten Jahrgang kamen dann Fachfächer hinzu, geweht entsprechend den Interesse der Hörer und auch dem Möglichkeiten der einzelnen Fakultäten, so wie auch allen an dieser Form von Fortbildung interessierten Institutionen. So konnte man schon sieben Fachfächer studieren. Die Zahl der Hörer und auch die Zahl der angebotenen Fächer erhöhten sich von Jahr zu Jahr auch dank der Hingabe und Geduld der Lehrkräfte, welche für ihre Arbeit mit den Senioren nur symbolisch entlohnt wurden. Sie zögerten aber nicht ihre Freizeit zum Wohl der Senioren zu nutzen um ihren ihre Kenntnisse und Erfahrungen zu übermitteln. Ein bestimmter Antrieb für sie war sicher die Begeisterung und das Streben nach neuen Erkenntnissen der Senioren – Hörer der Universität des dritten Alters und denen die ein solches Studium anstrebten und sich darum beworben haben. Mit der Zeit wurde das Studium erweitert durch Fremdsprachenunterricht und der Kultur fremder Länder, wobei uns ausländische Lehrkräfte aus Japan und USA behilflich waren. Allmählich ist es zur Gestaltung des Studium modelles gekommen, das in der Gegenwart angenommen ist: der erste Jahrgang ist ein allgemeines Studium, von zweiten Jahrgang kommen 2 Jahre eines Fachstudiums hinzu. Wenn das Interesse der Senioren – Höherer groß ist und im Zusammenhang mit den Möglichkeiten der Lehrkräfte und auch der Räumlichkeiten, ist es möglich, im sogenannten Überbaustudium, weiter zu studieren. Dabei lehnt sich diese Studienform an die Studienfächer des zweiten, resp. dritten, Jahrganges. Die Absolventen werden und so an allen weiteren kulturellen und gesellschaftlichen Tätigkeiten teilnehmen. Unser Modell hat sich im Laufe der vergangen zwölf Jahre toll erwiesen und auch unsere ausländische Partner sind ihm wohlwollend zugetan. Erfreulich ist auch die Tatsache, dass die Bratislavaer Universität es dritten Alters (U3A) zu einer Art von Alma Mater für weitere Institutionen für die Fortbildung der Senioren, geworden ist. Unserem Beispiel folgte bald die Stadt Martin mit der U3A an der medizinischen Fakultät der Jesenius – Universität und Nitra. Nach und nach kamen noch die U3A in den Städten Ko3ice, Banská Bystrica, Prešov, Zvolen, Žilina hinzu. So wurde der Zugang zur weiteren Fortbildung auch den Senioren der Mittel – und Ostslowakei geboten. Man muss allerdings auch erwähren, dass es mehrere Hörer gibt, die bereit sind auch aus entfernteren Orten, der Bildung wegen, regelmäßig nach Bratislava zu reisen.

 

            Die Universität des dritten Alters in Bratislava ist Mitglied der Association der Universitäten des dritten Alters in der Slowakei, no wie auch mehrerer internationaler Organisationen – z.B. der AIUTA (internationale Assoziation der Universitäten des dritten Alters), EURAG (europäischer Verband der Älteren), EFOS (europäische Föderation älterer Studenten ). Unsere U3A ist auch an mehreren internationalen Projekten beteiligt wie zum Beispiel an EuCoNet, organisiert vom Zentrum der Bildung älterer Erwachsene in Ulm, oder am Projekt der idealen Bibliothek der Kultur, gegründet von der internationalen Senioren – Universität in Holzen.

 

            Es ist nicht mein Ziel und es wäre auch nicht angebracht über alle Aktivitäten der U3A der Komenský Universität in Bratislava zu berichten. Die Vielfältigkeit der Studienfächer, so wie die Vielzahl anderer Tätigkeiten zeugen auf der einen Seite von den auserordentlich hohen Interesse von Seite der Senioren für diese Art von einer sinnvollen und hochwertigen Freizeitbeschäftigung, auf der anderen Seite auch von der gut organisierten Arbeit und Begeisterung des Referates für lebenslängliche Bildung, hauptsächlich aber von Einsatz und Mühe seiner Leiterin, Frau Dr. Nadja Hrapková, PhD., bei welcher ich mich auch für die Vorbereitung und Durchführung des heutigen Seminars bedanken möchte.

 

 

Dkfm. Horst Leonhard

(präsident EFOS, Universität Wien, Ősterreich)

 

Zwei Persönlichkeiten standen am Anfang: Professor  ANDRÄ  von der Universität  Innsbruck und Leopold  AUINGER der 1990 als Senior an der gleichen Universität studierte.

Die Idee der beiden war, das Seniorenstudium an den Universitäten zu fördern indem internationale Kontakte unter den Studierenden hergestellt werden Zunächst in Europa. Daraus ergab sich der Name der Neugründung: EFOS.(european federation  of older students.)Leopold Auinger entwarf zusammen mit Frau Arnold die Statuten.,die auch die Zielsetzung der Organisation enthielten. Die Organisation ist ideologisch und konfessionell neutral. Um der Iidee des zusammenwachsenden Europa Rechnung zu tragen wurde der Sitz der Gesellschaft im zentralen Belgien eingerichtet. In Brüssel fand  im juni 1992 die Gründungsversammlung statt. Der erste Präsident war der Prorektor der Leopold-Franzens-Universität der o. Professor Rainer Sprung. Später haben Seniorenstudenten wie Leopold Auinger und Horst Leonhard die Präsidentschaft weitergeführt.Durch regelmässige Treffen im Frühjahr und Herbst jeden Jahres ermöglicht die Efos den Erfahrungsaustausch über das Seniorenstudium. Die Treffen finden in verschiedenen Ländern statt. Es gab Begegnungen in  D, F,CR,SLK, und Ö. Ein Treffen in NL ist 2003 geplant. Neben der Betreuung der Seniorstudenten ist es Aufgabe der Efos auch politisch für das Seniorenstudium einzutreten.  Durch Einflussnahme auf Behörden im Erziehungsbereich und durch Öffentlichkeitsarbeit. EFOS arbeitet mit der grössten Seniorenstudiumsorganisation miit AIUTA harmonisch zusammen. Auch zu  BAG-WIWA in Deutschland bestehen beste Beziehungen.

Die slowakischen Seniorenuniversitäten haben Efos von Anfang an unterstützt. Es war uns daher eine Freude die Wiederkehr unseres 10. Jahrestages der Gründung  in Bratislava feiern zu können. Bei der diesmaligen  Vorstandssitzung fand eine Neuwahl des Vorstands statt, bei der Frau Dr. Nadja Hrapková zur Präsidentin gewählt wurde.

 

 

 

Dkmf. Horst Leonhard,

( prezident EFOS, Univerzita Viedeň )

 

Na začiatku našej činnosti stáli dve osobnosti: profesor ANDRÄ z univerzity v Innsbrucku a pán Leopold AUINGER, ktorý v roku 1990 bol študentom – seniorom na menovanej univerzite. 

 

Myšlienkou oboch pánov bol rozvoj štúdia seniorov na univerzitách. Naväzovaním medzinárodných vzťahov medzi študentmi, aj keď najprv bola len v Európe. Z tohto vyplýva samotný názov novozaloženej organizácie EFOS (European Federation of Older Students.) Stanovy navrhol pán Leopold Auinger spolu s pani Arnoldovou. Do nich boli zahrnuté aj ciele novej organizácie. Jedná sa o ideologicky aj konfesiálne nezávislú organizáciu. Pre zdôraznenie myšlienky postupného zjednocovania Európy sídlom organizácie sa stalo Belgicko. V júni roku 1992 sa v Brüsseli konala zakladajúca schôdza. Prvým prezidentom bol zvolený pán profesor Rainer Sprung z Univerzity Leopolda Franzena v Innsbrucku. Neskôr ho vo funkcii vystriedali pán Leopold Auinger a pán Horst Leonhard. EFOS máva pravidelné stretnutia dvakrát ročne – na jar a na jeseň – čím umožňuje výmenu skúseností v záležitostiach štúdia seniorov. Naše stretnutia sa uskutočňujú v rôznych krajinách – v Nemecku, Francúzsku, Českej republike, Slovenskej republike a v Rakúsku. stretnutie na rok 2003 by sa malo uskutočniť v Holandsku. Popri starostlivosti o študentov – seniorov je ďalšou úlohou EFOSu politická angažovanosť za štúdium starších ľudí – seniorov, ovplyvňovať úrady školstva a vzdelávanie ako aj práca pre verejnosť.

 

EFOS spolupracuje s najväčšou organizáciou pre štúdium seniorov s AIUTOU, tak isto s nemeckou organizáciou BAG – WIWA máme veľmi dobré vzťahy. Slovenské univerzity tretieho veku podporovali EFOS od samého jeho začiatku. Preto sme s radosťou privítali, že práve desiate výročie jej založenia sme mohli osláviť v Bratislave. Na zasadnutiu výboru bolo zvolené nové predstavenstvo. Prezidentkou bola zvolená pani PhDr. Nadežda  Hrapková, PhD.

 

 

 

 

Hlavný referát pre odborný seminár konaný  v dňoch 7.11.2002

(PhDr. Nadežda Hrapková, PhD., UTV UK Bratislava)

Vzdelanostná úroveň obyvateľstva ovplyvňuje vzťah človeka k životu a jeho postoje k spoločnosti. Zvyšovanie úrovne vzdelania a permanentné vzdelávanie pozitívne vplýva na vytváranie zdravého životného štýlu, kladných postojov k životu u ľudí každého veku. U starších ľudí ide o smerovanie k správnemu postoju k starnutiu a zabezpečovanie čo najvyššej kvality života i vo vyššom veku. Aktívna účasť starších ľudí na živote spoločnosti a podpora ich spoločenských kontaktov prispieva k zlepšovaniu ich psychického stavu a zvyšovaniu spoločenského vedomia. Aké sociálne zmeny môžeme očakávať u staršej populácie v najbližších desaťročiach? V súvislosti s predlžovaním strednej dĺžky života a nízkou pôrodnosťou nastanú podstatné zmeny v charaktere rodiny: podstatne vyššie zastúpenie spolužitia štyroch generácií, vyšší podiel rodín s jedným dieťaťom a osôb osamelo bývajúcich. Bude sa zvyšovať vzdelanostná úroveň obyvateľstva vyššieho veku, znížia sa rozdiely medzi mužmi a ženami, čo pozitívne ovplyvní vytváranie zdravého životného štýlu, zdravotný stav, znižovanie disability a tým i kvalitu života (Zaremba, Zavázalová s.51-52).

Práve preto je potrebné v dnešnej civilizovanej spoločnosti hľadať, pripravovať a ponúkať starším ľuďom nové primerané možnosti a programy pre aktívne starnutie. Ide nielen o vypĺňanie voľného času, ktorého odchodom do dôchodku majú omnoho viac ako predtým. Ide o ponuky pre kvalitný život na jednej strane pre tých, ktorí ho chcú vypĺňať. Na druhej strane ide o hľadanie možností prevencie pre tých, ktorí upadajú do depresií, uzatvárajú sa do seba a zostávajú osamelí vo svojich bytoch, či izbách v penziónoch dôchodcov. Človek, ktorý bol naučený počas pracovne aktívneho života uspokojovať aj svoje individuálne záujmy, zvyčajne pokračuje vo svojich aktivitách. Niekedy ide o prácu v záhradke, starostlivosť o vnúčence, sledovanie programov v televízii a počúvanie rozhlasu, ale i štúdium a návšteva kultúrnych a primeraných športových aktivít. Dnes už sú mohutnou skupinou seniori, ktorí sa radi vzdelávajú. Človek vzdelanejší mnohokrát jednoduchšie a ľahšie dokáže prekonávať zložité životné situácie.

Ľudský vek sa neustále predlžuje, ľudia sa dnes bežne dožívajú osemdesiatky. Po odchode do dôchodku mnohým teda zostáva ešte takmer štvrtina života, ktorú je potrebné kvalitne prežiť. Ak si starší človek nenájde zmysluplnú aktivitu, má tendenciu upadať do skepsy, uzatvárať sa do seba a izolovať sa. To však nehrozí študentom univerzít tretieho veku. Tieto na Slovensku už trinásty akademický rok ponúkajú  seniorom možnosť byť v kontakte s novými vedeckými informáciami, ktoré sú obsiahnuté v obsahu štúdia UTV, ale aj nachádzať nové priateľstvá a vytvárať nové vzťahy. Miesto starého človeka v spoločnosti závisí od toho, v akom rozsahu sa on sám zúčastňuje spoločenského života a nakoľko je sám schopný konať nielen vo svojom, ale aj v celospoločenskom záujme. K tomu je potrebné orientovať nielen starších ľudí k zmene ich postojov , ale tiež vplývať celospoločenskými seniorskými aktivitami na  zmenu životného postoja celej spoločnosti.

Univerzita tretieho veku pri UK je dnes už trvalou súčasťou univerzity, bez ktorej si jej bežný život nevieme predstaviť. Seniorov stretávame nielen na chodbách, pred učebňami či v študentskej jedálni, ale aj v knižniciach a v počítačových učebniach. Veď nie je sa čo diviť. Ich počet už pred dvoma rokmi presiahol tisícku a tento rok očakávame okolo 1 200 frekventantov seniorského štúdia. Štúdium im dáva veľa. Často sa tí mladší, najmä študenti denného štúdia pýtajú, prečo sa chcú starší ľudia vzdelávať. Dôvodov je mnoho.

Výrazný rozvoj vedy a techniky  ovplyvňuje všetky oblasti života človeka a tým zasahuje aj do jeho každodennej existencie. Nielen mladí ľudia musia spracúvať stále viac informácií ale aj seniori, ktorí sú mnohokrát postavení pred  nové životné situácie. Vzdelávanie na UTV a ďalšie sprievodné aktivity seniorských univerzít dávajú možnosť jej frekventantom držať krok s novými informáciami a uplatňovaním rôznych metód výučby vytvárať priestor pre komunikáciu medzi ľuďmi. V celosvetovom ponímaní problematiky starších ľudí sú tematické okruhy, zamerania, orientácie a aktivity inštitúcií orientované viacerými smermi. Aké sú dnes najfrekventovanejšie diskutované témy ?

·          intergeneračný dialóg,

·           nové  formy komunikácie a informačné technológie

·          zachovávanie kultúrneho dedičstvo a tradícií

–     prevencia pred  násilím, osamelosťou starých ľudí

–      kvalita života starších ľudí

Samota, osamelosť, sociálna izolácia ľudí sú dnes veľmi frekventovanými pojmami. V dnešnej spoločnosti už nie je nezvyčajné vidieť osamelo žijúcich starších občanov. Hlavne je to situácia charakteristická pre ženy a to i z dôvodu dožívania sa vyššieho veku ako u  mužov. Aj vplyvom tejto skutočnosti je každoročne počet žien na UTV  vyšší, dnes je to na UTV UK v pomere 82%žien k 18% mužov.  Táto skutočnosť nehovorí o ich vyššom záujme o vzdelávanie, ale mnohokrát v období ovdovenia o potrebe sociálneho kontaktu, zaraďovania sa do skupín s podobnými záujmami a aj o záujme o komunikáciu. Nielen výmena informácií v seberovných skupinách, ale aj intergeneračný dialóg v rámci rodín a kontaktov v priestoroch univerzity je potrebný. Aj keď vo veľmi malej miere majú naši frekventanti možnosť aktívnych stretnutí s dennými študentmi, treba sa tejto oblasti venovať. Spoločné exkurzie, vybrané prednášky, stretnutia v knižniciach i v počítačových učebniach sú tou vhodnou príležitosťou.

    V závislosti na kategóriách a orientácii starších ľudí je aj ich aktivita a vzťah k novým veciam a  počítačovej technike zvlášť, rôzny. Rozdiely existujú medzi dôchodcami, ktorí žijú na dedinách a v meste, rozdiely v záujme vznikajú aj na základe úrovne vzdelania a odbornosti starších ľudí. Tí, ktorí boli naučení ďalej sa vzdelávať a držať krok s vedou a novými technológiami , naďalej pokračujú v rozvoji svojich vedomostí a majú záujem o spoznávanie nových vecí. Tí, ktorí boli zvyknutí pracovať v administratíve, ekonómii, či v technickej oblasti, majú zvyčajne oveľa bližšie aj k práci na počítačoch ako tí, ktorí pracovali v humanitnej oblasti.

Škála študijných zameraní na univerzitách tretieho veku je veľmi široká. Nielen účasť na prednáškach, ale aj sebavzdelávanie, účasť na európskych projektoch a voľnočasové aktivity seniorov sú kvalitnou náplňou pre voľný čas seniorov. Na UTV UK sme v roku 1999 začali pracovať na vlastnej homepage – teda na Internetovej stránke našej UTV. Stránka obsahuje okrem študijných programov aj prednášky niektorých učiteľov, výsledky výskumných prác a vystúpenia z konferencií. Čítať ich môže každý, čo je výhodné hlavne pre imobilných  občanov, či seniorských študentov. Mohli by sa vzdelávať na diaľku, teda dištančnou formou. Žiaľ ekonomická situácia a materiálne vybavenie počítačovou technikou im nedovoľuje túto formu realizovať. Naša internetová stránka obsahuje aj adresu centra v Ulme, s ktorým spolupracujeme na mnohých spoločných projektoch. Zároveň dáva užívateľovi  možnosť nájsť kontakty na ďalšie seniorské univerzity v Európe. Popri realizácii študijného programu UTV sa naša univerzita zapojila do viacerých projektov v rámci Európy, čím sa opäť rozšírili  možnosti našim seniorom. Bol to projekt Ideálnej Európskej knižnice, ktorý organizovala seniorská univerzita v Holzene. Do projektu sa okremUTV v Bratislave zapojili seniori z univerzity vo Viedni, z Milana, Namur v Belgicku, seniori z Francúzska a koordinujúca univerzita z nemeckého Holzenu. Cieľom bolo založiť databázu na Internete, ktorá by obsahovala knižné diela prístupné európskemu seniorskému čitateľovi.Ďalším projektom bol projekt Chlebové tradície v Európe – „Brotkultur in Europa ; Lebendige Brotbräuche und Brotfeste“ ktorý koordinovalo centrum ZAWIW na univerzite v Ulme. Všetci partneri – študenti európskych seniorských univerzít vkladali na stránku centra ZAWIW informácie o chlebových tradíciách v príslušnej krajine, recepty a informácie o spôsobe pečenia a typoch chleba. Poskytnuté informácie opäť dávajú seniorom možnosť vzdelávať sa, nájsť kontakty a vzájomne si vymieňať poznatky.  O našich výsledkoch bude informovať Dr. Dillnbergerová. Tretím internetovým projektom pre seniorov je  projekt, ktorý realizujú seniori v Anglicku i v Rakúsku. Je zameraný na písanie príbehov z 2.svetovej vojny. Príbehy poslucháčov UTV vysvetľujú a popisujú vojnové zážitky a po uložení na internetovú adresu sú prístupné čitateľovi. Do projektu sa zapojili aj seniori zo Slovenska. Situácia je však dosť zložitá. Príbehy musíme prekladať do nemeckého a anglického jazyka, aby boli čitateľné aj pre seniorov v zahraničí. Je to práca zdĺhavá a náročná.

Najnovší projekt UTV, ktorý je zahrnutý do projektov Socrates Grundtvig je projekt EuCoNet. Tento je zameraný na zvyšovanie počítačovej gramotnosti seniorov a špeciálnych skupín ľudí, ktorí majú sťažené možnosti počítačového vzdelávania a používania Internetu. Ak sa pozrieme ne situáciu u nás, mohli by sme  povedať, že najväčší záujem o prácu s počítačom majú seniori v hlavnom meste Slovenska v Bratislave. Každoročne asi 130 poslucháčov UTV navštevuje kurz výpočtovej techniky, ktorý trvá tri roky. Snažíme sa v priestoroch UK, EU aj STU zabezpečiť miestnosť so samostatným počítačom pre každého účastníka. Poslucháči sú rozdelení do 7 skupín (4 na UK a 3 na STU). Pomalými krokmi, primeraným tempom, v skupine vekovo rovnakých poslucháčov, to je to najlepšie, čo môžeme našim starším študentom ponúknuť. V druhom najväčšom meste na Slovensku v Košiciach organizujú už desať rokov počítačové kurzy pre seniorov, kde majú každý rok okolo 50 poslucháčov. Na UTV v menších mestách na Slovensku majú problém so zabezpečením miestností a zariadením výpočtovou technikou. Preto sme uvítali pozvanie do nového projektu Sokrates  EuCoNet za koordinácie univerzity v Ulme. Projekt bude zameraný na rozširovanie práce s internetom a informovanie starších ľudí, ktorí nie sú poslucháčmi UTV. Našou úlohou bude predvádzať internet ako formu vzdelávania v penziónoch, kluboch dôchodcov,  organizáciách Jednoty dôchodcov a iných menších združeniach starších ľudí.

          Vieme, že ďalšie vzdelávanie starších ľudí sa nesmie obmedziť na formy pasívneho prijímania informácií. Schopnosti starších ľudí je potrebné rozvíjať a to nielen návštevou prednášok a diskusií na UTV, ale aj sebavzdelávaním a vzdelávaním sa cez Internet. Bolo by potrebné preto robiť na Slovensku ďalšie opatrenia a vytvárať podmienky aj na iných univerzitách a v seniorských centrách.  Keď sa však pozrieme na populáciu ľudí v poproduktívnom veku v našej krajine, ide o 920.000 obyvateľov  Slovenska, čo je 18% .  Univerzity tretieho veku na Slovensku navštevuje len okolo 3.500 poslucháčov. Teraz máte možnosť vidieť, aké malé percento starších ľudí na Slovensku sa venuje ďalšiemu vzdelávaniu na UTV a ešte menej počítačovým kurzom a práci s Internetom.

Jedným z najvšeobecnejších úsilí života človeka je zabezpečiť si v živote určitý stupeň pohody a spokojnosti. Dosahovanie tohto cieľa sa zvyčajne spája s pojmom kvalita života. Tento pojem zahŕňa množstvo materiálnych, biologických, psychologických a kultúrnych činiteľov. Ich účasť a podoba v tom, čo zabezpečuje kvalitu života človeka v rozličných životných obdobiach a situáciách, sa môže značne líšiť.

Počet starnúcich a starých ľudí neustále pribúda. Starnutie populácie je všeobecným ukazovateľom nielen v našej krajine. Preto je potrebné tejto generácii nielen ponúkať vytúžený kľud, ale pre nich aj niečo urobiť. Len tak sa uplatní právo, ktoré človeku priznávame: právo na dôstojnú starobu. Dôkazom pre nás sú zmeny, ktoré u poslucháčov univerzít nastávajú ich participáciou na programoch  UTV a v neposlednom rade i v rámci iných aktivít, spoločenských kontaktov v rámci rodiny i v kruhu priateľov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Hauptbericht auf dem Fachsenior am 7.11.2002 im Bratislava.

( PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.)

 

Das Bildungsgrad der Bevölkerung hat Einfluss auf die Einstellung des einzelnen Menschen zum Leben und auf seine Stellungsnahme zur Gesellschaft. Das anheben des Bildungsgrades so wie auch ein ständiges Lernen, beeinflusst die Gestaltung eines gesunden Lebensstils, die Einstellung zum Leben. Dieses betrifft Menschen aller Altersgruppen. Bei älteren Menschen geht es noch um eine folgerichtige Einstellung zum Prozess des Alterns, um die Sicherung einer hohen Analität des Lebens. Die aktive Teilnahme älterer Menschen an dem Leben der Gesellschaft, Forderung ihrer sozialen Kontakte sind Faktoren die zur Verbesserung ihres seelischen Zustandes und zu einem höheren Selbstbewusstsein fuhren. Welche Änderungen können bei der älteren Generation in den nächsten Jahrzehnten eintreten?

            Im Zusammenhang mit der Prolongation des Durchschnittalterns und einer niedrigerer Natalität sind Abänderungen im Charakter der Familie zu erwarten. V es werden mehr Generationen zusammen leben, man rechnet mit vier Generationen, es wird mehr Familien mit nur einem Kind geben und es wird die Zahl der Alleinstehenden anwachsen, es wird zu einem Ausgleich von Männern und Frauen kommen, was einen positiven Einfluss auf die Gestaltung des Lebensstils, des Gesundheitszustandes der Bevölkerung haben wird so in auch auf die folgende herabsetzende Unstabilität und dadurch die bessere Lebensqualität zur Folge haben wird (Zaremba, Zavázalová s. 51-52).

            In der zivilisierten Gesellschaft scheint es aus diesen Grund notwendig zu sein älteren Menschen Möglichkeiten zu suchen, vorbereiten und in einer angemessenem Form diese Möglichkeiten und Programme für ein aktives Altern anzubieten. Es handelt sich nicht nur um eine sinnvolle Freizeitgestaltung, obzwar gerade Freizeit Menschen im Ruhestand mehr haben las früher, als sie noch im Arbeit Prozess standen. Ersten handelt es sich um Angebote für ein qualitativ besseres Leben für die jenige die danach streben. Zweitens handelt es sich um Vorbeugung für diejenigen die in Depressionen fallen, sich verschließen, in sich kehren einsam ihre Zeit in ihren Wohnung oder im ihren Zimmer im Rentnerheim verbringen. Der Mensch, der in seinen aktiven Leben sich zur Gewohnheit gemacht hatte die eigene, individuelle Interessen zu pflegen wird auch ins alter nicht davon ablassen. Manchmal ist es Gartenarbeit, Enkelkinderfürsorge, Tüv-Programme und Radiosendungen zu verfolgen, es kann aber auch ein weiteres Studium, Theater, Konzert und Anstellzungenbesuch sein, oder auch eine angemessene Sporttätigkeit. Die Gruppe der Senioren, welche sich für ein weitere Studium entschlossen hat ist jetzt sehr groß. Ein gebildeter Mensch besitzt die Fähigkeit komplizierte Situationen in seinem Leben leichter las ein ungebildeter, zu überwinden.

            Das Durchrittsalter erhöht sich ständig. Heute sind keine Ausnahme 80-jährige Menschen. Nach Eintreten in den Ruhestand heißt nicht an Ende zu sein, denn vielen bleibt noch ungefähr ein Viertel des Lebens. Und diese Zeit sollte man sinnvoll verbringen.

            Wenn der ältere Mensch keine sinnvolle Beschäftigung findet, verfällt er off in Skepsis, verschließt sich, sondert sich ab. Dies kann man nicht von den Studenten der Universität des dritten Alters  (weiter U3A) behaupten, die jetzt im dreizehnten Lebensjahr ihrer Existenz steht und bietet wie auch vorher, den Senioren viele Möglichkeiten im Kontakt mit neuen wissenschaftlichen Errungenschaften zu bleiben, die im Studienprogramm der U3A angeführt sind, neune Freunde zu finden, neue Berichtungen zu knüpfen. Der Platz es alten Menschen in der Gesellschaft hat einem direkten Zusammenhang mit dem Ausmaß mit welchen der Mensch selbst an diesen Leben teilnimmt, mit dem Ausmaß seiner Bereitschaft nicht nur etwas für seine Person, sondern auch für andere zu tun. Aus diesen Grund muss man den Altern behilflich sein eine Änderung ihrer Stellungsnahme zu erzielen, aber auf der anderen Seite den Einfluss der Senioren durch ihre Tätigkeiten auf die Gesellschaft im Sinne haben, damit ein besseres Verhältnis zu Senioren von Seite der Gesellschaft erreicht wird.

            Die Universität des dritten Alters ist ein fester Bestandteil der Comenius Universität geworden. Ohne sie kann man sich in der Gegenwart das Leben an der Universität kann mehr vorstellen.

            Altere Studenten trifft man bestimmt auf den Gängen, vor Lehrsälen, in der Mensa, in der Bibliothek oder auch von dem Computer. Kein Wunden, denn die Zahl der Senioren-Studenten wächst ständig. Vor zwei Jahren waren es schon mehr als tausend Senioren, in diesen Jahr rechnet man mit zirka 1200. Für diese Ältere bedeutet das Studium viel. Oft fragen auch die jüngeren Jahrgänge der Hören nach Gründen der Älteren, die sie zu eine weiteren Fortbildung bewegen. Dafür gibt es mehrere Grunde.

Die markante Entwickelung der Wissenschaft und der Technik prägen alle Bereiche unseres Lebens, damit auch unser Sein. Nicht nur junge Menschen müssen eine zunehmende Anzahl von Informationen verschiedener Art, verarbeiten. Dies Besicht sich auch auf Senioren, welche sich aus diesen Grund oft in für sie einer ganz neuen Situation befinden, die zu bewältigen ist. Die Fortbildung an der U3A, eng verbunden mit anderen Tätigkeiten verschiedener Bildungsformen für Senioren (Senioren Universitäten), bieten die günstigste und beste Möglichkeit für sie mit den neuen Errungenschaften von Wissenschaft und Technik Schrift zu halten. Im Unterricht werden verschiedene Methoden angewandet um einen Spielraum für Kommunikation unter den Senioren zu schaffen. 

            Auf der ganzen Welt wird viel über die Tätigkeit verschiedener Institutionen im Zusammenhang mit Themenbereiche, Tendenzen, Orientierungen bei der Weiterbildung der Senioren gesprochen. Meist behandelt werden:

·        der Dialog zwischen Generationen;

·        neue Gestaltung der Kommunikation und Informationstechnologie;

·        Bewahrung der Erbgutes im Kultur und Tradition;

·        Vorbeugende Maßregel gegen ihre Einsamkeit;

·        die Lebensqualität älterer Menschen.

Einsamkeit und soziale Isolation sind Wörter, die häufig gebraucht werden. In der Gegenwart ist es nichts Augewohnliches, wenn ältere Menschen alleinstehend leben. Hauptsächlich bericht es sich auf Frauen, die eine längere Lebenserwartung haben als Männern. Mit diesem Sachverhalt wird auch die sich ständig steigernde Anzahl der Studentinnen an der U3A begründet. Von der Zahl der studierenden Senioren weisen wir der Gegenwart 82% Frauen und 18% Männer auf. Diese Tatsache sagt nichts aus über ihr erhöherstes Interesse am Studium sondern zeigt, dass sie in der Zeit, als sie Witwen wurden, ein höheres Bedürfnis für Kontakte haben, wünschen sich in eine Gruppe von gleichgesinnten sich einzureihen, haben gewisse Bedürfnisse an Verbindungen mit anderen Menschen, haben den Bedarf an einer Kommunikation mit anderen. Daraus entstand die Notwendigkeit Informationen nicht nur in Gruppen ungefähr gleichaltrigen und gleichgesinnten zu vermitteln, sondern auch einem Dialog zwischen Generationen zu fuhren. Wer finden, dass dazu die Familie und auch die Räumlichkeiten der Universität bestens geeignet sind. Leider haben unsere Senioren-Studenten fast keine Möglichkeit sich mit jungen Kommilitonen zu treffen und mit ihnen in ein Gespräch zu kommen. Dieses ist eine weitere Aufgabe, der man nachkommen muss. Als geeignet betrachten wir gemeinsame Exkursionen, Manche, Ausgewählte Vorlesungen, Vorträge, sich bei verschiedenen Anlässen in Bibliotheken treffen oder im Computerlehrraum.

Es existiert ein enger und abweisbarer Zusammenhang zwischen verschiedenen Gruppen (Kategorien) älteren Menschen und ihren Einstellungen, ihrer Tätigkeiten und Beziehung zu neuen Sachen und auch zur Computertechnik. Ein markanter Unterschied ist abweisbar zwischen Stadt- und Landbewohnern. Das Interesse älteren Studenten steht auch im Zusammenhang mit ihrer Bildung, mit ihrer Bildungsstufe, mit ihren Sachkenntnissen. Die, die ihr ganzes Leben sich weiter fortbilden mussten um Schritt mit neuen Errungenschaften in Wissenschaft, Technik und Technologie zu halten, sind viel bereiter auch im Alter Neues kennen zulernen. Wer im Büro gearbeitet hatte oder auch in einen technischen oder ökonomischen  Bereich, hat eine positivere Einstellung zur Computertechnik als derjenige der in einem humanitären, gesellschaftlichen Bereich gearbeitet hatte. 

Die Spanne der Studiumsmöglichkeiten und das Angebot an Fachrichtungen sind an der U3A sehr umfang reich. Man rechnet mit der Anwesenheit an Vorlesungen aber auch mit einem Selbststudium, mit Beteiligungen an europäischen Projekten, mit verschiedenen Freizeitbeschäftigungen, denn die  alles betrachten wir las qualitativ gute  Möglichkeiten für eine sinnvolle Beschäftigung im Senioralter.

Im J. 1999 haben wir eine selbstständige Homepage der U3A ausgearbeitet. In ihr gehören Programme für das Studium, auserwählte Vorlesungen, Ergebnisse von Forschungsprojekten, so wie auch Berichte und Vorträge auf verschiedenen internationalen Veranstaltungen und Tagungen. Jeden hat zu dieser Homepage Zutritt, was für Senioren oder bewegungsunfähige von Vorteil ist. Ihre Fortbildung auf diese Weise bezeichnet man als Bildungsdistanzform. Aus materiellen und auch finanziellen Gründen ist es uns nicht möglich mehr in dieser Richtung zu tun. Unsere Anschrift im Internet beinhaltet auch die Anschrift des Centers im Ulm, mit welchem wir an mehreren Projekten eng zusammenarbeiten. So kann man weitere Kontakte zu anderen Senioren Universitäten in Europa finden.

Wie schon gesagt, beteiligt sich unsere U3A an mehreren europäischen Projekten, welche für die Senioren weitere Möglichkeiten bieten. Wir beteiligten uns an der Projekt der idealen europäischer Bibliothek, welches von der Senioren – Universität in Holzen (Deutschland) ins Leben gerufen wurde. Außer der U3A in Bratislava haben noch die Universitäten in Wien, Mailand, Namur (Belgien) und auch französische Senioren daran teilgenommen. Das Ziel dieses Projektes war eine Datenbasis im Internet zu gründen. Sie sollte Werke aufweisen, zu welchen der Leser aus der Reihe der Senioren aus ganz Europa Zugang haben soll.

Ein weiteres Projekt unter den Namen „Brotkultur in – Europe, Lebendige Brotbräuche und Brotfeste“ startete ZAWIW der Universität Ulm. Alle Teilnehmer d.h. Studenten verschiedener europäischen Seniorenuniversitäten schickten an die ZAWIW Internet Seiten ihre Informationen über Brotbäuche in ihren Heimatland Rezepte verschiedener Brotsorten, Informationen über das Backen des Brotes. Diese Informationen kann man als eine weitere Form der Fortbildung Älterer Menschen betrachten. Ist aber zugleich eine Gewisse Form des Suchens von neuen Beziehungen, so wie auch eine willkommene Gelegenheit zum Austausch von Erkenntnissen und Erfahrungen. Über unseren Beitrag zu diesen Projekt wird Frau Dr. Dillberger noch in ihren Diskussionsbeitrag. 

Im Mittelpunkt des dritten Projektes, welches englische und österreichische Senioren injiziert haben, steht der zweite Weltkrieg. In ihren Beitragen berichten Senioren der Universitäten des dritten Alters über den Krieg so, wie sie ihn erlebt haben, über die Ereignisse über persönlich Erlebtes. Auch diese Beitrage werden im Internet gespeichert und werden so zugänglich gemacht. An diesen Projekt nahmen auch slowakische Senioren teil. Es ist aber etwas komplizierter, weil man diese, meist in der slowakischen Sprache geschrieben, übersehen muss, damit sie auch im Ausland gelesen werden können. Es ist selbstverständlich, dass dadurch die Arbeit für uns erschwert ist und auch einen längeren Zeitraum beansprucht.

Das letzte und neueste Projekt der U3A ist EuCoNet Socrates Grundtvig. Seine Aufgabe besteht darin bessere Erfahrenheit der Senioren und spezieller Gruppen über die Computerarbeit fest zustellen. Dabei handelt es sich um Menschen, welche nicht immer die Möglichkeit haben mit Computer zu arbeiten, mehr über sie zu erfahren oder das Internet zu benützen. Im Fall einer ausführlicherer Analyse der Situation in unserem Land so muss man feststellen, dass hauptsächlich die Senioren in der Hauptstadt, in Bratislava, ein größeres Interesse an der Computerarbeit aufweisen. Jährlich sind es etwa 130 Hörer der U3A welche sich in einem dreijährigen Computer – Lehrgang einschreiben. Wir sind bemüht für jeden Senior – Student einem Computer sicher zu stellen, auch die dazugehörende Räumlichkeiten nicht nur an der Universität selbst, sondern auch an der Ökonomischen Universität und da Slowakische technischen Hochschule. Die Hörer sind in 7 Gruppen, von ungefähr gleichaltrigen eingeteilt, von 4 an der Universität und 3 an der technischen Hochschule, tätig sind. Durch einzelne Schritte in einen angemessenen Tempo erlernen die Senioren die Computertechnik. Wir nehmen an, dass dies das Beste ist, was wir den älteren Studenten anbieten können.          

In der zweitgrößte Stadt im Land, in Kosice (Kaschau) gibt es Computer Kurse für Senioren bereits zehn Jahre. Jährlich können sie ungefähr 50 Teilnehmer aufweisen. In kleineren Städten, im welchen Senioren Universitäten bereits bestehen, ist es ziemlich erschwert geeignete Räumlichkeiten, ausgestattet mit eine ausreichenden Anzahl von Computern zu finden. Dies sind auch Grunde, warum wir den Aufruf zur Teilnahme an den neuen Projekt Socrates EuCoNet, Koordinator ist die Universität Ulm, begrüßt haben. Das Ziel dieses Projektes ist eine erweiterte Arbeit am Internet und Informationen an ältere Menschen, welche nicht Hörer der Senioren-Universitäten sind, zu vermitteln. Zu unserer Aufgabe gehört das Internet als neue Form der Fortbildung in Elternheimen, Seniorenklubs, in verschiedenen Seniorengemeinschaften, so wie auch in kleineren Verbänden älterer Menschen, vorzustellen und zu repräsentieren. Wir sind uns durchaus bewusst, das die Fortbildung älterer Menschen kein passives Annehmen von Informationen ist,, denn die Fähigkeiten auch dieser Einwohnergruppe muss man entwickeln. Ihre Teilnahme an Vorlesungen oder Diskussionen an der U3A ist schon zu wenig. Man soll auch ihre Selbstbildung, auch mit Hilfe vom Internet, fördern. In der Slowakei besteht die Notwendigkeit in dieser Richtung mehr zu tun um gute Voraussähe und Bedingungen auch an anderen Universitäten und in Zentren für Senioren zu schaffen.

Im postproduktiven Altern befinden sich 920 000 Einwohner des Landes, was 18% der Einwohner zahl sind. Aber die U3A besuchen nur 3500 ältere Menschen. Daraus kann man schließen, dass nur ein kleiner Teil der Älteren an einer Fortbildung interessiert ist, davon nur ein Bruchteil weist ein Interesse an Computerkursen oder an der Arbeit mit dem Internet auf. 

       In allgemeinem ist der Mensch bemüht sich im Leben eine gewisse Behaglichkeit und Zufriedenheit zu schaffen, was oft mit den Begriff Lebensqualität verbunden wird. Es sind materielle, biologische, psychologische und kulturelle Faktoren welche die Lebensqualität determinieren. In welchen Ausmaße sie die Lebensqualität vorstellen und welche es ausdrücklich sind hängt ab und ändert sich im Zusammenhang mit verschiedenen Altersabschnitten und verschiedenen Situationen

Die Zahl der älter werdenden und alten Menschen steigert sich. Die Veralterung der Population betrifft alle Länder. Aus diesen Grund sollte man ihnen nicht nur die gesehnte Ruhe gönnen, sondern in ihrem Interesse auch etwas tun. Nur auf diese Weise macht man das Recht geltend, welches den Menschen zugesichert wird, nämlich das Recht auf ein Alter in Würde. Der Beweis dafür kann der Wandel der Seniorenstudenten sein, die an der U3A studieren. Nicht aber ohne zu berücksichtigen sind auf andere ihre Tätigkeiten, gesellschaftliche Beziehungen in der Familie so wie auch mit Freunden.

 

 

        

 

 

Správa o činnosti Asociácie UTV na Slovensku za uplynulé obdobie.

 

prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., prezident ASUTV v SR

 

 

Fenomén UTV vyrástol z prirodzenej potreby zachovať u ľudí prevažne staršej generácie dobré zdravie, fyzickú a psychickú zdatnosť, ako aj z potreby vytvoriť si podmienky na lepší a dôstojnejší život. Stal sa významným faktorom podpory kvality života v staršom veku a v tom treba vidieť primárne poslanie UTV v živote seniora. Je spoločenskou potrebou, vyplývajúcou okrem iného z rýchleho rastu počtu ľudí v staršom veku, ktorí sa zaujímajú o rôzne formy vlastnej aktivity.

 

            Vzdelávanie starších ľudí v rámci UTV na jednotlivých vysokých školách a univerzitách má veľký význam nielen pre poslucháčov, ale aj pre vyučujúcich pedagógov. Výrazne to dokazujú nielen najstaršie ALMA MÁTER UTV pri UK a SPU Nitra, ale aj ďalšie vekovo mladšie ako sú STU Košice, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, STU Zvolen, Žilinská univerzita, STU Bratislava, Trenčianska univerzita, UK Martin.

 

            Súčasťou UTV pri SPU Nitra sú detašované pracoviská v Košiciach, Žiline, Bojniciach, Prievidzi, Nových Zámkoch a v Trnave. Pri vytváraní tejto novej študijnej formy, ktorá poskytuje bázu najmä pre vzdelávanie ľudí v postproduktívnom veku, zohráva popri univerzitách, výskumných ústavoch najmä Jednota dôchodcov SR.

 

            Prirodzená zvedavosť a túha po naplnení potreby ľudskej pospolitosti sú motiváciou tých, ktorí sa obracajú na univerzity ako na vzdelávacie inštitúcie a Univerzity tretieho veku sú jednou z našich odpovedí. Som presvedčený, že odpoveďou vítanou a zmysluplnou STUDEO ERGO SUM, ktorá ostáva aj do ďalších rokov nás všetkých.

 

            ASUTV vznikla na STU v Košiciach na Konferencii k problematike Ďalšieho rozvoja UTV v SR do roku 2000. Na konferencii sa zúčastnilo 39 delegátov z jednotlivých vysokých škôl a univerzít, ktoré zabezpečovali štúdium na UTV.

 

            Konferencia zhodnotila doterajšiu činnosť UTV na Slovensku a načrtla hlavné smery ďalšieho rozvoja. Pri tejto príležitosti bola založená Asociácia univerzít tretieho veku SR (ASUTV) ako dobrovoľné nezávislé združenie..

 

            Za prezidenta 9 členného prezídia ASUTV bol zvolený prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., do funkcie výkonnej tajomníčky Ing. Mária Adamovská z SPU Nitra. Za predsedu Revíznej komisie bol zvolený doc. Ing. Viliam Horniak, CSc.

 

            Spoločná koordinácia práce v tejto forme celoživotného vzdelávania, ktorá sa stala integrálnou súčasťou študijných foriem a programov väčšiny vysokých škôl a univerzít v SR, pomáha efektívnejšie a ekonomickejšie zabezpečovať vzdelávanie poslucháčov UTV a prispieva k rozšíreniu počtu záujemcov o štúdium UTV.

 

            Cieľom Asociácie je koordinácia činnosti Univerzít tretieho veku v SR, organizovanie odborných seminárov a spolupráce s medzinárodnými organizáciami UTV (Svetová asociácia AIUTA združujúca 37 krajín, európska organizácia starších ľudí EURAG a európske organizácie starších študentov EFOS.) Nie menej významná je aj spolupráca s národnými organizáciami, ktoré sa zaoberajú vzdelávaním starších generácií a dôchodcov, vytváranie predpokladov pre medzi generačný dialóg s cieľmi hlbšieho porozumenia generácií, ale aj legislatívna iniciatíva v prospech činnosti a ochrany UTV na Slovensku.

 

            Asociácia si kladie za cieľ tiež chrániť, rozširovať a propagovať činnosť univerzít tretieho veku, ako aj záujmového /nekvalifikačného/ vzdelávania osôb v poproduktívnom veku, resp. dôchodcov všetkého typu, na vysokoškolskej úrovni. Príkladov v tomto smere máme na Slovensku viac ako dosť.

 

            Pri hodnotení práce ASUTV a jednotlivých UTV pri univerzitách chcem obrazne poukázať aspoň na jeden školský rok 2001/2002, kedy na 11 univerzitách SR a detašovaných pracoviskách študovalo 2751 poslucháčov.

 

            V tomto školskom roku študovalo na UTV pri Univerzite Komenského v Bratislave a na jej stredisku pri JLF v Martine 1112 poslucháčov v 22 študijných odboroch. Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a na jej strediskách v Košiciach, v Žiline, v Trnave, v Prievidzi, v Bojniciach a v Nových Zámkoch študovalo 511 poslucháčov v 9 študijných odboroch. Na integrovanej UTV všetkých troch košických univerzitách v Košiciach študovalo 355 poslucháčov v 8 študijných odboroch. Na UTV pri Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici študovalo 347 poslucháčov v 11 študijných odboroch. Na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave 295 poslucháčov v 5 študijných odboroch. Na Technickej univerzite vo Zvolene 62 poslucháčov, na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre 36 poslucháčov a na Žilinskej univerzite 33 poslucháčov. V školskom roku 2002/2003 má najviac poslucháčov UTV pri UK Bratislava – 1135 v 24 študijných odboroch.

 

            Prezídium ASUTV pri riešení časového a obsahového plánu zasadnutí v jednotlivých rokoch kládlo dôraz okrem vlastného schváleného programu na výjazdové zasadnutia. Výjazdové zasadnutia mali nielen formálne poslanie. Prijatie na jednotlivých univerzitách rektormi, alebo aspoň prorektormi, zoznámenia sa s prácou hostiteľskej univerzity a samotnej UTV malo štartovací význam pre prácu v ďalších univerzitách.

 

            Neopakovateľné boli imatrikulácie poslucháčov UTV ako napr. v roku 2002 v Trenčíne, v Nitre, v Bratislave a i. a na záverečné vyraďovanie absolventov, kde mala ASUTV svojich zástupcov.

 

            Neodmysliteľnou súčasťou práce ASUTV a jednotlivých UTV bolo organizovanie seminárov v rámci UTV, v rámci ASUTV i semináre s medzinárodnou účasťou. V tomto smere chcem zvýrazniť veľkú aktivitu UTV pri UK Bratislava pri SPU Nitra a i. Trvácou spomienkou pre poslucháčov bol rad odborných exkurzií a praktických inštruktáži i výstav prác poslucháčov.

 

            Spoločná koordinácia práce v tejto forme celoživotného vzdelávania, ktorá sa stala integrálnou súčasťou študijných foriem a programov vysokých škôl a univerzít v SR, pomáha efektívnejšie a ekonomickejšie zabezpečovať vzdelávanie poslucháčov UTV a prispieva k rozšíreniu počtu záujemcov o štúdium UTV.

 

            UTV predstavuje otvorený systém vzdelávania, čo umožňuje v ďalších školských rokoch priebežne aktualizovať ponuku študijných foriem a programov vysokých škôl a univerzít v SR, pomáha efektívnejšie a ekonomickejšie zabezpečovať vzdelávanie poslucháčov UTV a prispieva k rozšíreniu počtu záujemcov o štúdium UTV.

 

            Poslucháči UTV okrem získania nových vedomostí a to spravidla iných profesií, než ako počas svojho tvorivého života študovali veľmi pozitívne vplývajú na prostredie, v ktorom žijú, získané poznatky sú schopní pohotovo a veľmi rýchlo realizovať pre seba, svoju rodinu i pre najbližšie okolie, ich život sa stáva kvalitnejší, získavajú reálny pocit potreby v našej spoločnosti aj v pokročilejšom veku.

 

            Na Slovensku študuje asi 3400 poslucháčov v rámci UTV. Aj keď je nárast oproti roku 1995 asi o 400 poslucháčov, je to málo. Veď napríklad v susednom Rakúsku je ich okolo 9000 a to už nehovorím o ďalších európskych, ale aj zámorských štátoch, kde forma celoživotného vzdelávania je viac podporovaná a vôbec doceňovaná.

 

            Pri vytváraní tejto novej celoživotnej študijnej formy, ktorá poskytuje bázu najmä pre vzdelávanie ľudí postproduktívneho veku a v poslednej dekáde produktívneho veku zohrala a zohráva významnú úlohu Jednota dôchodcov SR i niektoré výskumné ústavy a okresné výbory SZZ, a samozrejme všetky univerzity SR s výnimkou TU v Prešove, ktorú sme už oslovili.

 

            Štúdium na UTV je považované poslucháčmi za jeden zo zdrojov životnej sily. V čom sú prvky tohto zdroja?

 

4.       UTV ponúka vzdelávanie z najrozličnejších oblastí života na úrovni súčasného a perspektívneho stavu ich vedeckého poznania. Erudovaní pedagógovia z radov vysokoškolských učiteľov i z radov výskumu a praxe sú zárukou tohto tvrdenia.

5.       Prijímanie nových poznatkov na prednáškach, seminároch, inštruktážach i exkurziách podnecuje poslucháčov UTV aj k samostatnej vzdelávacej aktivite sprístupnením vysokoškolských, či univerzitných knižníc a študovní i k samoštúdiu literatúry odporúčanej prednášateľmi.

6.       Radi poukazuje aj na ďalší zdroj prezentovaný pri vzniku ASUTV p. doc. E. Šimovou. Citujeme: „Štúdium na UTV umožňuje realizovať možno nesplnené túžby z mladosti /študovať nejaký vytúžený odbor/, možno konečne sa venovať záujmovej oblasti, na ktorú nebolo doteraz dosť času. Treba pripomenúť, že máme aj takých poslucháčov, ktorí sa na vysokoškolské štúdium nedostali svojho času aj z politických či iných osobných dôvodov.“

7.       Aktivizácia intelektuálnej oblasti umožňuje zabrániť predčasnému a urýchlenému chátraniu poznávacích psychických funkcií. Ako je známe, pamäť sa zhoršuje často aj v prípade jej nepoužívania.

8.       Nevídaná vzdelávacia aktivita a zážitok toho, že sú stále schopní, pozitívne ovplyvňuje sebaobraz, sebavedomie a zážitok osobnej hodnoty staršieho človeka.

9.       Poslucháč UTV so vzrastajúcim širším rozhľadom môže veľmi pozitívne ovplyvňovať aj spôsob uvažovania, úroveň myslenia svojho bližšieho i širšieho okolia. Práve tento prvok je obzvlášť cenený aj mladými členmi rodiny a spoločnosti.

10.   Štúdium na UTV účinne prispieva k pozitívnej integrácii osobnosti. Jednota telesného aj duševného fungovania človeka umožňuje napokon cez zlepšovanie duševného fungovania zlepšovať aj jeho telesný stav.

11.   Štúdium UTV na viacerých univerzitách neprestáva obdržaním diplomu, ale pokračuje v tzv. nadstavbovom štúdiu. Veľmi výrazne sa top prejavuje na UTV Slovenskej poľnohospodárskej univerzity najmä v záhradníckom smerovaní. Nadstavbové štúdium UTV je však i na niektorých ďalších univerzitách. Často rozmýšľame, prečo je tomu tak? Je to snaha pri prehĺbení poznatkov najmä na úseku zvládnutia praktických návykov, napríklad pri reze a tvarovaní ovocných stromov? Alebo je to obava straty nájdeného zdroja životnej sily? Oba zo straty nových priateľov vrátane svojich učiteľov? pokúsme sa spolu nájsť na tieto otázky odpoveď!

12.   Viacerí absolventi po skončení štúdia na UTV napríklad záhradníckeho odboru sa prihlásia opäť na štúdium UTV odboru Agroturistika, alebo právneho, či humanitného odboru. Našli ste už odpoveď prečo? Je to len preto, že každá univerzita má viac študijných odborov UTV? Pre názornosť uvádzame, že napríklad UK Bratislava má v tomto akademickom roku v programe UTV otvorených vyše 20 študijných odborov.

13.   Za postštudijné pozitívum absolventov UTV pokladáme zakladanie Klubov absolventov s cielením naďalej aktívne tráviť čas organizovaním vzdelávacích, spoločenských i telovýchovných podujatí. Kluby absolventov už úspešne pracujú na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, v Martine JLF UK a UK v Bratislave. Ak sme zabudli na niektoré iné aktivity, veľmi sa ospravedlňujeme.

 

Keď mám hovoriť o vlastných trendoch rozširovania vzdelávania v rámci UTV v SR, chcel by som vyjadriť osobné presvedčenie, že UTV je pre viacerých poslucháčov jednou z posledných foriem celoživotného vzdelávania, je veľkou duševnou školou, školou nádeje, školou hlbšieho sebapoznania, školou ľudskosti a životnej sily. Je nepriateľkou beznádeje a apatie. Jednotlivé univerzity a vysoké školy, Jednota dôchodcov na Slovensku, MŠ SR i Ministerstvo práce a sociálnych vecí i ostatné spoločenské organizácie a občianske združenia, môžu a musia v tomto smere urobiť omnoho viac ako sa podarilo doteraz. Aké sú trendy rozširovania UTV?

 

3        Zvýšenie počtu študujúcich v SR v rámci UTV na 5000 poslucháčov.

4        Dostať sa viac do spádových, po vzdelaní túžiacich oblastí. Na Slovensku máme dosť bielych miest, kde je problém najmä vzdialenostný.

5        Rozširovať po vzore UTV pri UK Bratislava paletu príťažlivých študijných špecializácií.

6        Zabezpečiť na jednotlivých UTV pokračovanie v nadstavbových ročníkoch.

7        Výraznejšie zviditeľniť možnosti štúdia UTV cestou Okresných jednôt dôchodcov a ostatných spoločenských organizácií.

8        Umožniť na jednotlivých školách sprístupnenie univerzitných knižníc aj poslucháčom UTV ako aj možnosť zakúpenia skrípt a ostatných učebných pomôcok.

9         Vytvárať pri každej univerzite a vysokej škole Kluby absolventov UTV po vzore Martina, Bratislavy, Nitry, Banskej Bystrice a i.

10    Venovať zvýšenú pozornosť vytváraniu odborného a „ľudského“ lektorského zboru, ktorý je presvedčený o význame a poslaní tejto formy vzdelávania.

11    Docieliť priamu podporu UTV a Asociácie UTV od MŠ SR a Ministerstva práce a sociálnych vecí.

12    Realizovať výjazdové zasadnutia ASUTV na jednotlivé univerzity a vysoké školy s cielením bližšieho oboznámenia sa s prácou jednotlivých UTV.

13    Vydávať na jednotlivých školách bulletin UTV podľa vzoru JLF UK v Martine a i.

14    Organizovať odborné konferencie a semináre.

15    Zúčastňovať sa na výstavách a podujatiach organizovaných Jednotou dôchodcov na Slovensku i jednotlivými školami

16    Pokračovať v začatej spolupráci na úseku UTV najmä so susednými štátmi, ale aj v rámci medzinárodných organizácií UTV.

17    Na každej univerzite zriadiť vlastnú internetovú stánku UTV. 

 

 

V závere hodnotiaceho príspevku chcem poďakovať organizátorskej UTV pri UK Bratislava i STU Bratislava za vytvorenie srdečného prostredia pre zasadnutie nášho Prezídia i zástupcov jednotlivých univerzít. Moje poďakovanie patrí všetkým členom Prezídia ASUTV, ktorí v uplynulom volebnom období neľutovali svoj čas a s veľkou snahou pracovali na rozšírení počtu študujúcich i na zlepšenie kvality štúdia UTV. Moja vďaka patrí tajomníčke ASUTV Ing. Márii Adamovskej a predsedovi Revíznej komisie doc. Ing. Viliamovi Horniakovi, CSc. a členom KRK, viceprezidentke PhDr. Nadežde Hrapkovej,  PhD., Slovenskej jednote dôchodcov i všetkým univerzitám a organizáciám, ktoré boli nápomocné pri tomto zmysluplnom štúdiu.

 

Vám všetkým, vážení priatelia, vážení hostia, chcem popriať veľa zdravia, síl a výdrže s cieľmi ďalšieho zvýšenia počtu študujúcich na UTV v rámci SR.

 

 

 

  

 

Autumn Programme

October – December  2002

 

 

36   10-week-courses in two towns

 

12   lectures

 

748 course participants

 

 

Seniorenacademie Groningen en Drenthe

 

(Ing. Peter Hug, Seniorenacademie, Groningen, Holland)

 

 

A short summary:

 

The Seniorenacademie is an independent organisation under the auspices of  the university of Groningen and the two ‘highschools’ (baccalaureate) of Groningen and Drenthe. It is the oldest U3A in the Netherlands (founded in 1987).

It doesn’t get any subsidies other than free accommodation from university and highschools for the courses and the administration. The course fees have to cover all the expenses and are therefore higher than in other countries (185 Euros for a 10-week course, one lecture and one seminar per week).

The Seniorenacademie offers courses of 10 weeks in the autumn and the winter and courses of 6 weeks in spring. It offers also a number of single lectures, participation in research programmes and journeys (in combination with a course).The courses are attended by approximately 1200 students per year.

The Seniorenacademie maintains a link with fellow institutes in Magdeburg and Berlin. They arrange an annual meeting in one of the three cities. There is a special link with the U3A in Oldenburg: the two institutes run common courses about issues of the border region between the Netherlands and Germany. 

 

 

 

 

 

Selfstudy

 

Starting in 2003

 

Four University professors to coach students with self-study in the following sciences:

 

·        Antique Literature (Greek, Roman)

·        Byzantine History

·        History of the Middle Ages

·        Geosciences

Other sciences may be added

 

 

Research Projects

 

In co-operation with University institutes. With strong support of the University Board

 

Present projects:

1        Interviews with farm labourers (completed)

2        Life in Oosterhesselen around 1800  (8 

          participants)

1         Documenting a local dialect  (2 participants)

 

 

 

Research Projects

 

 

 

New projects:

 

 

·        Fossils, minerals, stones from a sandpit

·        Literature research on Enzyme deficiencies related to environmental contamination

·        Updating a report on health and environmental risks of hair dyers and other cosmetics

·        Measuring general noise level in the North of the Netherlands

·        Literature research on complaints about “humming” noise in houses

  

 

 

 

 

 

Jesenný program

Október – December 2002

 

 

36    10-týždenných kurzov v dvoch mestách

 

12   prednášok

 

748 poslucháčov

 

 

Seniorenacademie Groningen en Drenthe

 

Resumé:

 

Seniorenacademie je nezávislá organizácia pracujúca pod záštitou Groningenskej univerzity a vysokých škôl v Groningene en Drenthe. Je najstaršou UTV v Holandsku (založená v roku 1987).

Nedostáva žiadnu finančnú podporu okrem bezplatného používania priestorov poskytovaných univerzitou a vysokými školami pre účely vyučovania a administrácie. Poplatky musia pokryť všetky výdavky a preto sú vyššie ako v iných krajinách (180 Euro za 10 týždenný kurz, týždenne jedna prednáška a jeden seminár). Seniorenacademie ponúka 10 týždňové kurzy na jeseň a v zime a 6 týždňový kurz na jar. Taktiež ponúka jednorázové prednášky, účasť na výskumných programoch a exkurzie (v kombinácii s kurzami). Počet študentov je približne 1200 v jednom roku.

Seniorenacademie udržiava spojenie s príbuznými organizáciami v Magdeburgu a Berlíne. Spoločne organizujú každoročné stretnutia v niektorom z týchto troch miest. Zvláštne spojenie existuje s UTV v Oldenburgu: uskutočňujú sa spoločné prednášky venované otázkam týkajúcich sa pohraničnej oblasti medzi Holandskom a Nemeckom.

 

 

 

 

Výskumné projekty

 

V spolupráci s univerzitnými zložkami. Silne podporované správnou radou univerzity.

 

Súčasné projekty:

 

·        Rozhovory s poľnohospodárskymi robotníkmi (vykonané)

·        Život v Oosterhesselne okolo roku 1800  (8 účastníkov)        

·        Dokumentácia miestnych dialektov  (2 účastníci)

 

 

 

Samoštúdium

 

Otvorenie v roku 2003

 

Štyria univerzitní profesori sa venujú študentom samoštúdia v nasledovných oboroch.

 

·        Antická Literatúra (Grécka, Rímska)

·        Byzantské dejiny

·        Dejiny stredoveku

·        Zemepis, geológia

 

Iné obory môžu byť pridané

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Výskumné projekty

 

 

 

Nové projekty:

·        Skameneliny, nerasty, predmety z vykopávok

·        Riešenie literatúry na tému vplyv environmentálneho znečistenia na nedostatok enzýmov

·        Obnova správy o zdravotných a environmentálnych rizikách spojených s farbami na vlasy a inými kozmetickými prípravkami

·        Meranie všeobecnej hladiny hlučnosti na severe Holandska

·        Rešerše literatúry zaoberajúcej sa sťažnosťami na “bzučavý” hluk v domoch

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Chlieb v kultúrnych tradíciách – Európsky projekt seniorov.

 

(PhDr. Sylvia Dillnbergerová,PhD.Katedra etnológie a kultúrnej antropológie FF UK)

 

 

 

     Človek v symbióze konkrétnych prírodných, historických , sociálnych a kultúrnych podmienok vytvára kultúrne hodnoty, ktoré sa stávajú kultúrnym dedičstvom. Kultúrne dedičstvo predstavuje tak „ súbor materiálnych, sociálnych a duchovných výsledkov tvorivej práce predchádzajúcich generácií, ktoré tvoria historické kontínuum a súčasť dnešnej kultúry“.1 Jednou takouto hodnotou je chlieb.

     Chlieb patrí medzi najstaršie potraviny ľudstva a ešte aj dnes je na prvom mieste v spotrebe obilninových produktov. Vo všetkých kultúrach sveta sa stretávame s chlebom, aj keď rozlične pripraveným a upraveným. Pre nesmierny potenciál, ktorý si chlieb tisícročia v stravovacej kultúre uchoval, treba veľmi oceniť dobrý zámer a osobitne zostavenie ankety, ktorá je súčasťou medzinárodného projektu virtuálneho vzdelávania seniorov v niekoľkých európskych krajinách. Autorom projektu je Univerzita v Ulme. Na Slovensku sa vyhodnotila užšia verzia ankety, do ktorej sa zapojilo predbežne 35 seniorov ( z 1000 ), vo veku od 45 do 80 rokov, z toho 30 žien a 5 mužov, prevažne so stredoškolským, menej vysokoškolským vzdelaním, v súčasnosti trvalo žijúcich najmä v Bratislave.

     Odpovede respondentov získané k druhom konzumovaného chleba smerom do minulosti preukázali, že chlebové cesto sa na Slovensku pripravovalo z viacerých druhov múky, ale v stravovaní sa uprednostňoval ražný chlieb pred bielym pšeničným. V 2. polovici 20. storočia, hlavne od 90 – tych rokov, vďaka rozvoju pekárskeho priemyslu v dôsledku konkurenčného bola s podnikateľmi v potravinárstve, sa výrazne rozšíril sortiment chlebovín. Odpovede viažúce sa k požívaniu chleba v súčasnosti dokladajú popri konzumácii rozmanitých pekárenských výrobkov už širokú škálu chlebov, a to nielen tvarom a hmotnosťou, ale aj použitou základnou surovinou do chlebového cesta ( pšeničný, ražný, grahamový, kukuričný, sójový), príchuťami doň (rascový, cmarový, zemiakový, tekvicový, slnečnicový), alebo podľa pôvodu ( fínsky, arabský). Jednoznačne z nich však vyplýva preferovanie tmavých chlebov, osobitne celozrnných. Získané odpovede potvrdili pretrvávanie tradície konzumácie tmavého chleba u Slovákov. Toto zistenie súvisí na jednej strane so skutočnosťou, že Slovensko patrí do európskej oblasti „tmavého“ chleba, keďže raž bola na Slovensku základnou chlebovou obilninou. Na druhej strane je dokladom, že na osvojovaní si návykov zdravej stravy nezastupiteľnú úlohu zohráva osvetová a masmediálna práca.

     Pokiaľ ide o chuťové návyky k chlebu, potvrdilo sa, že najlepšie chutí domáci chlieb. Preto si ho radi brávame na cesty, obzvlášť do cudziny, aby nás spájal s domovom. Chlieb je špecifický pre tú ktorú krajinu. Má funkciu indikátora kultúry, úrovne kulinárie a pestrosti stravy. Mnohokrát práve jeho vzhľad, chuť, vôňa a kvalita upečenia evokujú v nás reflexie a spomienky. Chlieb vytvára kolorit navštívenej krajiny. S obľubou ho doslova degustujeme nielen na potulkách „doma“, ale aj v zahraničí. Nie všetkým Slovákom chutí chlieb pripravovaný v cudzine. Prezrádzajú to etnické stereotypy zistené k chlebu. Niekedy je podľa nás príliš biely („sendvičový“), ako napríklad chlieb pečený na Balkáne, v Španielsku a Taliansku, alebo príliš čierny („komisár“); škandinávsky celozrnný sa zas javí suchý. V Kanade ochutnané chleby sa Slovákom zdali nielen „riedke“ a prekysnuté, ale aj horšie chutili pre iný druh pšenice použitej na ich prípravu.

     Chápanie významu a úlohy chleba v stravovaní z pohľadu dospelých a detí, mužov a žien vyplývalo a vyplýva z výchovy a sociálneho postavenia; rozdiel v chápaní úlohy chleba medzi mestom a dedinou a ľuďmi pracujúcimi v továrňach a na poli (respektíve sedliakom) bol a je evidentný. Ten, kto chlieb dorába, si ho váži spravidla viac, pretože s ním bol a je organicky spätý. Ten, kto ho len kupuje v obchode, často zabúda, čo všetko treba a aká dlhá je cesta na prípravu chleba, ktorá začína siatim zrnka obilia. Rozdielny pohľad na chlieb býval medzi „obyčajným“ ľudom a boháčmi, pre ktorých to bolo jedlo príliš dehonestujúce; bolo to jedlo chudoby a „sedlače“, nevhodné pre panstvo, ktoré malo dostatok prostriedkov pre honosnejšie jedlá.

            V minulosti bol chlieb základnou a vzácnou potravinou a v extrémnych prípadoch aj jedinou zložkou potravy. Aj dnes je to náš chlieb každodenný – ako si ho pripomíname v modlitbe. Je nenahraditeľný. Bez neho máme dojem nedostatku potravín. Život bez neho si nevieme predstaviť. Je to totiž jediná potravina, ktorou sa nedá objesť. Radi ho jeme a nepreje sa napriek tomu, že sa denne konzumuje podľa chuti aj niekoľkokrát počas dňa ( spravidla na raňajky, často na večeru, medzi jedlami, ako najlepšia príloha ku ktorémukoľvek jedlu, najmä polievkam, ale najradšej bez prílohy). Je to naša záchrana v núdzi, keď sme hladní, ale aj vtedy, keď nie je navarené, lebo plne nahradí hociktoré jedlo a zasýti. Nezanedbateľné sú nutričné vlastnosti chleba pre obsah vitamínov, minerálov i tým, že nahrádza jednu tretinu potreby kalórií.

     Pokiaľ ide o význam chleba, podnes je synonymum sýtosti a blahobytu. V minulosti bol symbolom ľudskej spolupatričnosti a integrovania jedinca ku komunite. V prenesenom význame označoval celé hospodárstvo a pozemskú hojnosť.

     Symbolicko – rituálny význam chleba, neskôr koláča v rodinnej a kalendárnej obradovosti ukázal jeho sociálnoorganizačnú funkciu. V sociálnej komunikácii bol komunikatívom prelomových rodinných i sviatočných udalostí v živote človeka. Symbolizoval vegetabilnú silu obilninových zŕn. Tým snaženie roľníka o produkciu chleba. Obsah chleba symbolizoval sumu všetkého pozemského dostatku a reprodukciu života v naturálnom hospodárstve, zameranom na sebestačnosť. Túto symboliku mal chlieb na krstinách, svadbách, na významné sviatky roka – Vianoce a Veľkú noc. Chlieb (koláč) bol aj prostriedkom pre vyjadrenie vďaky a odmeny za službu, dobre vykonanú prácu. V spojení s prácou dôležitú úlohu zohrával chlieb ( koláč ) pripravený z čerstvo zomletého obilia pri dožinkách na záver žatvy, kde významnú úlohu mali prvotiny – prvé plodiny. V sociálnej komunikácii boli demonštrované aj iné skryté významy chleba, napríklad ochranná a obetná funkcia. Preto do polovice 20. storočia  pretrvalo pri úmrtí dávanie mŕtvemu chleba do truhly.

      V našom storočí chlieb pretrváva ako univerzálny symbol zhmotnenej ľudskej práce a zachovania života či existencie človeka.

 

2      Slavkovský, Peter. : Kultúrne dedičstvo. In : Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 2. Veda Bratislava, 1995, s. 290.

 

 

Brot in der Kulturtraditionen – Europäisches Projekt der Senioren

(PhDr. Sylvia Dillnbergerová, PhD., Philosophische Fakultät der Comenius Universität in Bratislava, Slowakei)

 

           Der Mensch in der Symbiose der konkreten naturgegebenen, historischen, sozialen und kulturellen Bedingungen schafft Kulturwerte, die zum Kulturerbe werden. Das Kulturerbe ist somit „ein Komplex der materiellen, sozialen und geistigen Ergebnisse der schöpferischen Arbeit vergangener Generationen, die das historische Kontinuum und Bestandteil der gegenwärtigen Kultur bilden“ (1). Eine von diesen Werten ist Brot.

          Brot gehört zu den ältesten Nahrungsmitteln der Menschheit und ist auch heute noch auf den ersten Stelle im Verbrauch von Getreideprodukten. In allen Weltkulturen ist Brot ein wichtiger Bestandteil der Nahrung, auch wenn dieses auf verschiedene Art und Weise zubereitet wird. Wegen des unermesslichen Potentials, welches Brot ganze Jahrtausende in der Nahrugskultur beibehalten hat, muss man die gute Absicht des Projektes und ganz besonders die Zusammenstellung des Fragebogens schätzen, da dieser zugleich auch Bestandteil eines internationalen Projektes virtueller Seniorenbildung in mehreren europäischen Ländern ist. In der Slowakei wurde die verkurzte Variante ausgewertet, an der 35 Teilnehmer (von 1000 Seniorenstudenten) im Alter von 45 bis  80  Jahren  – 30 Frauen und 5 Männer – teilgenommen haben. Die Mehrzahl von ihnen hat eine abgeschlossene Mittelschulbildung, wenige haben ein abgeschlossenes Hochschulstudium, alle leben zur Zeit in Bratislava .

            Aus den Antworten der Respondenten über die meist verzehrte Brotsorte in der Vergangenheit geht hervor, dass der Brotteig in der Slowakei aus mehreren Mehlsorten hergestellt wurde. In der zweite Hälfte des 20. Jahrhunderts, hauptsächlich aber vom Anfang der 90er Jahre an, hat sich das Angebot der Brotsorten markant vergrössert, woran das Entstehen und Entwicklung von Grossbäckereien (der Bäckerindustrie), so wie auch der Konkurenzkampf zwischen Unternehmern der Nahrungsindustrie beteiligt waren.

            Die Antworten betreffend Brotgenuss in der Gegenwart ergaben, dass man auch andere Bäckererzeugnisse konsumiert und dass jetzt eine breitere Brotskala existiert. Sie betrifft nicht nur die Form und das Gewicht der Laibe, sondern bezieht sich auch auf die Anwendung des Grundstoffes für Brot, also Mehl (Weizenmehl, Roggenmehl, Maismehl, Graham, Soja), so wie auch auf andere Zutaten (Kümmel, Buttermilch, Kartoffeln, Kürbiskerne, Sonnenblumenkerne). Ganz eindeutig geht aus der Umfrage hervor, dass dunkles Brot beliebter ist, ganz besonders Vollkornbrot. Sie bestätigten auch, dass die Slowaken von ihrer Tradition der Beliebheit vom dunklen Brot nicht abgewichen sind. Diese Feststellung steht einerseits im Zusammenhang mit der Tatsache, dass sich die Slowakei in das europäische Schwarzbrotgebiet eingliedert, schon deswegen, weil Roggen die Grundsubstanz für Brot war. Auf der anderen Seite ist dies ein Beweis dafür, dass bei der gesunden Ernährung der Volksaufklärung und den Masmedien eine unersetzbare Rolle zugeordnet ist.

            Was die geschmacklichen Angewohnheiten  betrifft, so wurde durch die Umfrage bestätigt, dass am besten ein nach  Hausart gebackenes Brot schmeckt. Das ist auch der Grund, warum man gern Brot mit auf den Weg nimmt, besonders bei Auslandsreisen, weil Brot eine Verbindung mit  der Heimat darstellt.

            Brot ist ferner ein Spezifikum, durch welches man Länder charakterisieren kann. Es ist Träger der Kultur, des Niveaues der Kulinarie, so wie auch ein Zeugniss der Mannigfältigkeit der Nahrung. Nur zu oft ruft sein Aussehen, sein Geschmack, sein Duft und seine Qualität                                                        

Erinnerungen und Reflektionen hervor. Auch Brot leistet einen bestimmten Beitrag zum Kolorit des besuchten Landes. Bei Rundreisen durch das eigene Land, so wie auch bei Reisen ins Ausland, wird Brot mit Vorliebe direkt degustiert. Nicht aber jedem Slowaken schmeckt  Brot, welches in einem anderen Land gebacken wurde. Diese Behauptung wird auch durch ethnische Stereotype bezüglich auf Brot bestätigt. Manchmal ist das Brot anderswo für uns zu „weiss“ /Sandwich/. So das Brot der balkanischen Halbinsel, Spaniens, oder Italiens, ein anderes mal zu „schwarz“ /Komissbrot/. Volkornbrot aus Skandinawien scheint uns zu „trocken“. Slowaken, welche kanadisches Brot gegessen haben, fanden es zu „dünn“ und „übersäuert“, auch der Geschmack einer anderen Weizensorte  wurde als schlecht empfunden.           Die Meinung über die Bedeutung und die Rolle des Brotes in unserer Nahrung ist unterschiedlich und steht im Zusammenhang mit Geschlecht und Alter, ergibt  und ergab sich aus der Erziehung und der Sozialstatus. Unterschiede sind auch zwischen Stadt und Land, zwischen denjenigen, die in der Industrie arbeiten und denen, die den Boden bebauen (Bauer, Landwirte). Es ist evident, dass derjenige, der alles mit Brot im Zusammenhang stehende produziert, Brot für gewöhnlich viel mehr schätzt, weil er mit Brot eng verbunden war und es immer noch ist. Derjenige, der sein Brot im Geschäft kauft, vergisst nur zu oft, wieviel Arbeit, wie lang der Weg vom Sähen bis zum Brotlaib ist. Der Bezug zum Brot war unterschiedlich auch zwischen „gewöhnlichen“ Menschen und Reichen, welche Brot nur als Speise für Arme, für das „Bauernvolk“ betrachteten. Für die Herrschaft war es dehonestierend, ihrem Stand nicht entsprechend Brot zu essen, da sie ja über Mitteln verfügten, die es erlaubten, auserlesenere  Speisen zu essen.

            In der Vergangenheit gehörte Brot zur Grundnahrung und war ein wertvolles Nahrungsmittel, in extremen Fällen sogar der einzige Bestandteil der Ernährung. Auch heute noch ist es unser tägliches Brot, so wie es im Gebet gesprochen wird. Brot ist unersetzbar. Wenn es im Haus fehlt, fehlt etwas gans wesentliches, wichtiges. Ohne Brot zu sein, bedeutet Mangel an Lebensmitteln. Ein Leben ohne Brot ist unvorstellbar. Es ist das einzige Nahrungsmittel, mit welchem man sich nicht überessen kann. Man isst Brot gern, man kann es nach Lust und Appetit auch mehrmals am Tag essen, für gewöhnlich zum Frühstück, oft auch zum Abendbrot, zwischendurch ; ist auch die beste Beilage zu jedem beliebigen Gericht, insbesonders aber zu Suppen. Aber am liebsten isst man Brot ohne allem. Es bedeutet unsere Rettung in Not, wenn man Hunger leiden muss, aber auch dann, wenn nicht gekocht wurde. Brot kann jede Speise ersetzen und sättigt.Man kann auch seine andere Eigenschaften nicht  ausser acht lassen  – Anteil an Vitaminen, Mineralien, Ernährungswert, und auch den Fakt, dass Brot ein Drittel des Kalorienverbrauches ersetzt.

      Was die Bedeutung des Brotes betrifft, wird es bis heute als Synonym  des Wohlstandes und Sattheit angesehen. In der Vergangenheit wurde das Brot zum Symbol der menschlichen Zusammengehörigkeit und integrierte den Einzelnen in die Kommunität. In übertragenem Sinne kennzeichnete es die ganze Wirtschaft und die irdische Fülle.

Die symbolisch-rituelle Bedeutung des Brotes, später des Kuchens, in dem familiären und Jahresbrauchtum zeugte von seiner sozialorganisatorischen Funktion. In der sozialen Kommunikation war es das Kommunikativ der umbruchsfamiliären und festlichen Ereignisse im Leben des Menschen. Es symbolisierte die Kraft des Urkorns. Und so die Bemühung des Landwirtes um die Herstellung des Brotes. Der Brotinhalt symbolisierte die Summe der gesamten Fülle auf Erden  und die Reproduktion des Lebens in einer  auf Autarkie ausgerichteten Naturalwirtschaft. Diese Symbolik hatte das Brot bei Taufen, Hochzeiten, bei bedeutsamen Jahresfesttagen wie Weihnacht und Ostern. Brot/Kuchen war auch ein Mittel zum Ausdruck von Dank und Belohnung für ein Dienst, eine gut getane Arbeit. In Verbindung mit der Arbeit spielte das aus frisch vermahlenem Getreide zubereitete Brot (der Kuchen) bei Erntedankfest eine Rolle zum Ausdruck der Bedeutung des primären Naturproduktes. In der sozialen Kommunikation zeigten sich auch andere verborgene Deutungen des Brotes, z. B.  eine beschützende und Opferfunktion. Deswegen dauerte bis zur Hälfte des 20. Jahrhunderts die Gewohnheit, dem Toten ein Brot in den Sarg zu legen, an.

In unserem Jahrhundert hält die Universalsymbolik des Brotes als zur Substanz gewordenen menschlichen Arbeit und als Erhaltung des Lebens oder Existenz des Menschen an.

 

1) Slavkovský Peter: Kultúrne dedičstvo. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 2,

    Veda Bratislava 1995, s. 290.

 

 

Možnosti vzdelávacích aktivít v seniorskom veku

(doc. MUDr. Jarmila Motajová, CSc.)

 

            U nás často už stredný vek, najmä seniorský vek, je spojený s mnohými zdravotnými ťažkosťami, ba až s chorobnými stavmi. Preto by bolo potrebné rôznymi vzdelávacími aktivitami preventívne pôsobiť na ozdravovanie nášho obyvateľstva a tým zlepšovanie ich psychofyzickej kondície. Dôchodcovia by sa nemali tešiť len na pasívny oddych, ale na aktívne obdobie svojho života, z ktorého by sa mohli tešiť a si ho užiť v pomernom psychofyzickom zdraví. K tomu však je potrebné aj niečo pre seba a navzájom urobiť pre svoje zdravie, trocha pozmeniť životosprávu či denný režim.

            Seniori sa pravidelne stretávajú v „dôchodcovských kluboch“, na posedeniach, pri káve, čaji, či víne a sladkostiach, pri kartách, či „na kus reči“. Tieto chvíle by sa mohli využiť aj trocha pre pohybovú, či inú vzdelávaciu aktivitu, cez vedúcich klubov, či niektorých dobrovoľníkov. Pre lepšie zapamätanie a určitý sled činnosti navrhujem tzv. 5x RE:

2)      Respirácia – nácvik správneho dýchania, ktoré je tak nevyhnutné a potrebné, aj ako prevencia chorôb i doliečovanie u starších ľudí.

3)      Relaxácia – pomocou dýchania navodiť upokojujúci stav organizmu, ktorý sa dá postupne naučiť i navodiť, aj pomocou hudby – relaxačnej.

4)      Regenerácia – nácvikom veľmi jednoduchých cvičení hlavou, končatinami, aj v sede, teda dýchacie cvičenia, ktoré môžu pomôcť pri rôznych kĺbových ťažkostiach, aj na povzbudenie.

5)      Revitalizácia – pomocou aktívneho spevu zlepšiť psychofyzickú kondíciu a vzťahy.

6)      Redukcia – hmotnosti pomocou racionálnej a zdravej výživy, ako aj každodenného pohybu.

Tieto aktivity by sa mohli postupne uskutočňovať v rámci klubovej činnosti, za pomoci vysokoškolských dobrovoľníkov a funkcionárov.

 

Ak sú u seniorov zdravotné ťažkosti, je možné zasa trocha pomôcť rôznymi aktivitami a terapiami, ako napr.:

3)      Psychoterapia – za pomoci odborníka poznávať samého seba, kontaktovania v kolektíve a vzájomného pôsobenia pri určitých činnostiach sa zapojiť.

4)      Ergoterapia – v klubovej činnosti vytvoriť krúžky šikovných rúk, ručných, či umeleckých prác, výstavy, súťaže, individuálne, či kolektívne práce, skupinové hry… 

5)      Ekoterapia – zdravotné a turistické vychádzky do prírody, poznávanie liečivých bylín, prípadný zber plodín, húb…

6)      Muzikoterapia – pokiaľ možno aktívny spev, ktorý je zdravý, vytváranie speváckych krúžkov, tanec pri hudbe…

7)      Jogoterapia – v tomto psychofyzickom systéme rôznych pohybových aktivít je možné nájsť veľa cvičebných postupov, ktoré sú pre každý vek, no najmä aj starší vek, veľmi vhodné a cielené. Pretože sa vykonávajú v koordinácii s dýchaním, pomáhajú ekonomicky pôsobiť na kardiovaskulárny systém.

Dôchodcovia majú niekedy možnosť chodiť cez SOREu /odbor. org./ na rekreácie, prípadne tiež rekondičné kurzy. Bolo by veľmi užitočné, keby práve tam sa uskutočňovali pohybové a iné aktivizačné programy, v ktorých by mohli seniori pokračovať aj doma. Bolo by potrebné vyškoliť dobrovoľníkov ako cvičiteľov, či kultúrnych a turistických pracovníkov, aby v tejto činnosti seniorom pomáhali.

            Pre sebapoznanie a sebavzdelávanie je vhodné uskutočňovať určité predsavzatia, na zapamätanie 5x T:

2)      Tolerancia: vedieť pochopiť aj tých druhých a netrvať len na svojej pravde, ako starkí často robia…

3)      Ticho:  stíšiť svoju myseľ, upokojiť sa a vytvárať aj niekedy takýto pokoj a ticho okolo seba. Nepresadzovať sa nasilu.

4)      Turistika:  zdravotné vychádzky, chôdza je najfyziologickejší a najzdravší pohyb

5)      Transport: vyjsť zo svojej ulity, domu, či bytu a ísť aspoň na chvíľu niekam inam, k rodine, priateľom, či vôbec sa prihlásiť, pokiaľ zdravie ako-tak slúži, niekam inam, na výlet, na zájazd, alebo aspoň k susedom.

6)      Trpezlivosť: starší človek nemá už pre druhých, niekedy ani pre seba dosť tej trpezlivosti. Naopak, vyrovnaný a trpezlivý starší človek môže byť príkladom vo svojej rodine, či okolí. Vie trpezlivo vysvetľovať svojim vnúčencom, pretože rodič naň nemá čas. Netrpezlivosť často súvisí so zlosťou, čo tiež nie je pekná starecká vlastnosť!?

Tieto všetky aktivity psychofyzického charakteru sú veľmi propagované na Univerzite tretieho veku. Problematika vzdelávania seniorov sa zaraďuje medzi aktuálne otázky súčasnosti. Naša univerzita už 5 rokov plne využíva kapacitu svojich pedagógov, ako aj entuziazmus študentov, ktorí každoročne jednak promujú v rôznych odboroch po 3-ročnom štúdiu, ale sa aj prihlasujú na ďalšie odbory. Duševná aktivita človeka je základným predpokladom pre dosiahnutie kvality života vo vyššom veku. Požiadavka – učiť sa – celý život, v spojení s racionálnou pohybovou činnosťou a zdravou životosprávou, má nielen ozdravovací, ale aj humanistický obsah. Na základe výskumu na UTV v Bratislave sa zistilo, že sa prihlasujú na toto štúdium záujemcovia, ktorých možno rozdeliť do 4 skupín:

2.      dôchodcovia bez závislosti na pracovnej činnosti

3.      dôchodcovia v postproduktívnom veku, ktorí pokračujú v pracovnej činnosti, ale sa už pripravujú na odchod pomaly a aktívne

4.      invalidní dôchodcovia, ktorí nie sú zaradení do pracovnej činnosti

5.      záujemcovia, ktorí sú ešte zaradení v pracovnej činnosti, v produktívnom veku a pripravujú sa na odchod do dôchodku cielene a aktívne.

Preto navrhujem, aby naša činnosť sa zapájala aj s týmito organizáciami, ktoré majú podobný cieľ a náplň:

kluby dôchodcov, Jednota dôchodcov, zväzy zdravotne oslabených, telovýchovné a športové organizácie, ktoré nám môžu pomôcť s cvičiteľmi na príprave rôznych kurzov a rekondície.

 

Möglichkeiten für Fortbildente Aktivitäten im Seniorenalter.

( doc. MUDr. Jarmila Motajová, CSc., Universität Komensky, Bratislava)

 

            In unseren Land ist schon das mittlere Alter, hauptsächlich aber das Seniorenalter mit anwachsenden gesundheitlichen Beschwerden und Krankheiten verbunden. Man sah die Notwendigkeit die Gesundheit der Einwohner positiv zu beeinflussen und zugleich auf diese Art und Weise ihre körperliche und seelische Kondition zu verbessern. Als durchaus geeignet schien eine weitere Fortbildung, welche nicht nur als eine Bildung betrachtet werden kann, sondern auch auf einen durchaus aktiven Lebensabschnitt und sollten diese Zeit in einer relativ guten körperlichen und seelischen Verfassung genießen können um dieses zu verwirklichen muss man aber auch selbst etwas für sich und andere tun, für die eigene Gesundheit, die Ernährungsgewohnheiten, oder den Tagesablauf etwas ändern.

            Es existieren bei uns Klubs der Senioren. Hier treffen sich die Senioren regelmassig, sitzen gemütlich beisammen, plaudern, trinken Kaffee, Tee oder auch mal ein Glaschen Wein, lassen sich Gebäck schmecken, spielt Karten, oder man kommt nur so her um Bekannte und Freunde zu treffen oder wie man bei uns sagt sie kommen auf ein „Stuck Gespräch“. Man konnte diese Treffen aber auch anders nutzen – zum Turnen, oder einer Fortbildung. Dabei konnten sehr behilflich die Klubleiter sein, oder sonnst jemand der freiwillig dieses übernehmen konnte und mochte. Damit man sich leichter die Reihenfolge solcher Tätigkeiten einfragt wurde ich die sog. Regel der 5 R empfehlen:

1)      Respiration: Einübung von richtiger Atmungstechnik, denn richtig atmen ist nicht nur notwendig und unerlässlich, weil bei älteren Menschen zur Vorbeugung von Krankheiten dient, oder auch als Nachkur der Genesung.

2)      Relax: Atmungsübungen versetzen der menschlichen Körper in einer Ruhezustand. Dieses kann man schrittweise und in einem langsamen Tempo erlernen, wobei auch beruhigende Musik (Musik relax) hilft.

3)      Regeneration: Durch einüben von einfacher Bewegungen mit Kopf und Gliederübungen im Sitzen, was wiederum Atmungsübungen sind, kann man Gelenksbeschwerden mildern; Sie können aber eine Art von Ermutigung sein.

4)      Revitalisation: Durch Gesang kann die psychische und körperliche Kondition fordern, so wie auch Beziehungen zu anderen.

5)      Reduktion: Darunter versteht man gesunde und rationelle Ernährung, so wie auch tägliche, regelmassige Bewegung.

Es wäre nicht schwer  diese Aktivitäten  mit Hilfe von  freiwilligen Helfern  (Hochschüler

oder Klubangestellte) in die Tätigkeiten der Seniorklubs einzugliedern.

 

            Wenn bei Senioren schon Beschwerden eingetreten sind kann man doch noch durch mehrere Aktivitäten und Therapien helfen. Zum Beispiel:

1)      Psychotherapie: man kann sich mit Hilfe eines Fachmannes selbst besser kennen lernen. Es ist auch wichtig nicht abseits zu stehen, sondern sich an bestimmten Tätigkeiten zu beteiligen.

2)      Ekotherapie: Das sind Wanderungen, Ausfluge, welche man auch zum sammeln von Kräutern, Waldbeeren und Pilzen nutzen kann.

3)      Ergotherapie: Mann sollte ins Leben verschiedene Zickel (Handarbeiten Maler-Töpferei usw.) rufen, Ausstellungen besuchen, verschiedene Weltkämpfe und Spiele fordern, Gruppentätigkeiten befürworten.

4)      Musiktherapie: Man sollte so oft wie möglich singen, denn Gesang unterstück das Wohlbefinden. Musik – Gesangzirkel gründen, Tanz Veranstaltengen mit schöner Musik spielen auch eine Rolle.

5)      Therapie durch Joga: Zu Joga findet man viele Turnübungen, welche für jedes Alter geeignet sind. Es gibt, hauptsachlich für altere Jahrgange, viele zielbewusste und zweckmäßige Turnübungen.

 

Die Rentner haben auch Möglichkeiten mit dem Reisebüro Sorea (Gehwerkschaffen) zur Erholung oder zur Rekondition zu fahren. Es wäre wünschenswert wenn man gerade bei der Erholung an Programme denken wurde, dies die körperliche Beweglichkeit und Aktivität fordert so, dass die Senioren auch mach ihrer Heimkehr selbständig die erlernen Turnübungen fortsetzen konnten. Darum braucht man notwendig Freiwillige las Vorturner oder Trainer, die man selbstverständlich aber aus bilden musste. Da aber in Gewerkschaftserholungsheimen Kultur – und Touristik Referenten angestellt sind, wäre es kein großes Problem sie so auszubilden, dass sie auch im erwähnten Bereich für Senioren eine große Hilfe sein konnten.

 

Im Prozess des Selbsterkenntnisses, so wie auch bei der Fortbildung ist es gut bestimmte Vorsätze einzuhalten. Für das Gedächtnistraining sind es 5 T (alle fangen im der slowakischen Sprache mit dem Buchstaben „T“ am, was bei der Übersetzung verloren geht.)

 

1)      Toleranz: man soll auch andere verstehen können. Altere Menschen sind off überzeugt, dass nur sie recht haben.

2)      Ruhe: Es geht darum sich selbst und die Gedanken zu beruhigen auszugleichen, manchmal ach auch Ruhe in die Umbebung auszustrahlen, dass heißt sich selbst nicht unbedingt durch setzen zu wollen.

3)      Wanderungen: wegen der Gesundheit, denn gehen ist die gesundeheste und physiologisch die beste Bewegungsform.

4)      Transport: aus den eigenem Schneckenhaus aufbrechen, von zu Hause, aus der Wohnung auf kurze Zeit weggehen, zu Freunden, Bekannten, Verwandten oder nur zu Nachbahren gehen und wenn es die Gesundheit erlaubt einen Ausflug oder eine Reise machen.

5)      Geduld: ältere Menschen sind oft ungeduldig in Bezug auf sich selbst oder anderen gegenüber. Aber im Angeglichener, geduldiger älteren Mensch kann in der Familie, Verwandtschaft, in seiner Umgebung ein gutes Vorbild sein. Er hat die Eigenschaft sich den Enkelkindern mit mehr Geduld an nehmen, als es die Eltern, oft wegen Leitmangel, fähig sind. Nur ältere zornige Menschen sind ungeduldig.

Alles worüber ich bis jetzt gesprochen habe unterstutzt auch die Universität des dritten Alters. Die weitere Bildung im Seniorenalter ist eine der wichtigsten Aufgaben der Gegenwart. Unsere Universität des dritten Alters verwertet schon mehrere Jahre die Tüchtigkeit der Lehrkräfte und die Begeisterung der Seniorenstudenten. Sie werden nach drei Studienjahren promoviert, aber inskribieren gleich danach in ein anderes Studienfach um ihr Studium fortzusehen. Die psychische Aktivität des Menschen ist die beste Voraussetzung für ein erfülltes Leben im höheren Alter. Das lebenslängliche Lernen im Zusammenhang mit einer angemessenen Bewegung und gesunder Lebensweise ist nicht nur erholsam, hat auserden auch einen humanen Inhalt.

      Auf Grund einer Studie an der Universität des dritten Alters in Bratislava wurde festgestellt, dass sich an diese Universität Menschen einschreiben, die man in 4 Gruppen einteilen kann:

1)      Rentner, die nicht mehr arbeiten

2)      Rentner, die noch arbeiten sich aber allmählich und aktiv auf den Ruhest und vorbereiten

3)      Invalidenzentner, die nicht arbeiten

4)      Jüngere Menschen, die gesetzmäßig noch arbeiten müssen, noch im produktiven Alter sind, sich aber auf den Ruhestand zielbewusst vorbereiten. Das sind Gründe warum ich vorschlage, sich mit Organisationen zu verbinden, welche die gleichen Ziele und Umfang ihrer Tätigkeit haben. Dies sind Rentner Klubs, Gemeinschaft der Rentner, verschiedene Vereine körperlich behinderter Menschen, Turn – und Sportvereine. Alle diese könnten dazu beitragen uns, d.h. der Universität des dritten Alters, die Arbeit zu verbessern, dadurch, dass sie entweder Trainer zu Verfügung stellen würden, oder bei der Vorbereitung verschiedener Angeboten uns hilfreich zur Seite stehen würden.       

 

 

Ako a koľko cvičiť vo vyššom veku

(Doc. MUDr. Jarmila Motajová, CSc.)

 

    Jedným z veľmi dôležitých prejavov života je p o h y b. Preto je potrebné aj vo vyššom veku venovať sa zdravému pohybu, cieleným cvičeniam, rehabilitácií a rekondícií, ktoré nemôžu uškodiť. Hoci vo vyššom veku sa veľmi často vyskytujú rôzne choroby, najmä srdcovo-cievne, metabolické, kĺbne, či iné ťažkosti, máme sa práve preto venovať takému pohybu, čo môže vylepšiť psychofyzickú kondíciu. Doporučujeme najmä dýchacie cvičenia v ľahu a sede v koordinácií s pohybom končatín.

1.      Už ráno na lôžku sa môžeme aspoň 10-15 minút zamerať na fyziologické a vedomé dýchanie brušnou i hrudnou oblasťou. Pridáme vedomé napnutie všetkých svalov a vzápätí aj uvoľnenie celého tela. Spomenieme si na dieťatko, ktoré sa zobúdza a krúti sa a vyťahuje.

2.      Môžeme si aj my vykonať niekoľko rotačných pohybov celého tela, raz s vystretými, potom s pokrčenými kolenami. Tak pôsobíme cielene na hlboké i povrchové svaly, najmä chrbtice.

3.      V sede, pri otvorenom obloku sa snažíme rozvinúť h r u d n í k, potom pomaly krúžime hlavou, pri výdychu hlavu predkláňame, potom pomaly krúžime hlavou niekoľkokrát na jednu i druhú stranu. Sústredíme sa na pomalé a vedome riadené dýchanie v koordinácií s pohybom. Krúžime aj ramenami dopredu i dozadu a nezabúdame ani na prácu a pohyb rúk, či prstov.

4.      C h ô d z a je najfyziologickejší a najprirodzenejší pohyb, na ktorý by sme nemali zabúdať. Denne aspoň 15-30 minúť vykonať prechádzku, pokiaľ možno na čerstvom, zdravom vzduchu.

5.      Večer pred spánkom sa znova môžeme sústrediť na vedomé dýchanie, zrelaxovať sa a potom aj náš spánok bude zdravší.

 

Filozofia pre 3. tisícročie (s ohľadom na výuku na UTV)

(doc. PhDr. Etela Farkašová, CSc,  Filozofická fakulta UK Bratislava)

 

Nielen filozofi, ale aj predstavitelia mnohých špeciálnych vied si na prelome tohto storočia (tisícročia) kladú otázky, aké podoby bude nadobúdať ich disciplína v nasledujúcej dobe, o plnenie akých cieľov sa v ňom bude usilovať. Na pôde filozofického myslenia vznikajú v tejto súvislosti iniciatívy priblížiť filozofiu čo najviac k „obyčajnému“ ľudskému životu. Na filozofiu sa hľadieva najčastejšie ako na abstraktnú vedu, ako na logicky konzistentný systém kategórií, pojmov a princípov, ktoré vyjadrujú povahu univerza a ktoré sú veľmi vzdialené od každodenného praktického života. Môžeme sa však pokúsiť aj o iný pohľad na filozofiu ako na špecifický spôsob uvažovania – aj o udalostiach každodenného života, ako na istý spôsob riešenia jeho problémov. Podľa významného predstaviteľa pragmatizmu Johna Deweyho práve v obrate filozofie ku problémom každodenného života spočíva jej žiaduca obnova [1, s. 401 a n.]. Vo filozofii, ktorá nie je ponorená iba do abstraktných teoretických či metodologických problémov, ale je spätá aj s konkrétnymi životnými problémami konkrétnych indivíduí či skupín, možno nachádzať prostriedok sebapoznávania  a sebareflexie, ktorý si – pravda, v zjednodušenej podobe a iba do istej miery – môžu osvojiť aj ľudia nezaoberajúci sa profesionálne filozofiou a ktorý môže zohrávať pri utváraní ich kvalitného prežívania nemalú úlohu.

Tematizácia rôznych podôb ľudskej skúsenosti a životných problémov má aj v edukačnom procese veľký význam, filozofia sa môže stať v každom veku zdrojom obohacovania už len preto, že nabáda k spôsobu žitia ako večného opytovania sa, neúnavného kladenia ,,základných otázok“, ale aj otázok o tom, čo sa nefilozofickému oku vidí byť samozrejmé, ba možno aj nehodné povšimnutia; filozofia prevzala ,,nevďačnú úlohu vrhnúť svetlo vedomia na tie ľudské vzťahy a spôsoby reagovania, ktoré sú tak hlboko zakorenené, až sa zdajú prirodzené, nezmeniteľné a večné“ [2, s. 117]. S touto úlohou súvisí fakt, že filozofia ponúka spôsob žitia ako opakovaného hľadania zmyslu, ako úporného úsilia o jeho znovuustanovovanie, tvorivé rekonštruovanie v každej novej ľudskej situácii, najmä vzhľadom na zmenené podmienky.

Takúto veľmi dôležitú schopnosť nemožno získať a rozvíjať iba osvojovaním poznatkov – dajme tomu z dejín filozofického myslenia, veď ani samotnú filozofiu nemožno redukovať na súhrn poznatkov, resp. na systém špecifického filozofického vedenia. Hoci poznatková základňa je veľmi dôležitá, prinajmenšom tak dôležitý je vo filozofii proces sebapoznávania a sebavyjadrenia, ku ktorému by táto poznatková základňa mala viesť. Výrazná je tu sústredenosť subjektu na svoju vnútornú realitu, na sféru svojej zážitkovosti a skúsenosti; programovo sa nastoľuje formovanie vzťahu subjektu k iným subjektom, k svetu, no nemenej i k sebe (z viac ako desaťročnej skúsenosti s výukou filozofie na UTV viem, že takúto sústredenosť na subjekt a  subjektivitu je tu potrebné neustále zohľadňovať, hľadať špecifické formy  sebareflexie a podnecovať k nej).

Zatiaľ čo v špeciálnych vedách (najmä prírodných) ostáva subjekt poznania zväčša v úzadí, vo filozofii vystupuje do popredia a jeho tematizácia je jednou z hlavných úloh filozofie. V tomto ohľade možno hovoriť o istých paralelách  medzi filozofiou ako ,,vedou o vnútornej skúsenosti“ a umením: v oboch ide predovšetkým o uchopenie a sprostredkovanie svojho subjektívneho obrazu sveta, v oboch ide o artikuláciu svojho vlastného videnia, cítenia i prežívania. Práve preto pri výuke filozofie nemožno predstavovať filozofické koncepcie zdôrazňovaním ich hodnoty spočívajúcej (iba) vo vedeckej presnosti, ale aspoň tak dôležité je zdôrazňovať, že ,,sprostredkúvajú istú subjektívne zaujímavú a dokonca esteticky pôsobiacu kreáciu ľudského ducha“ [3, s. 18].

Tento kreatívny aspekt filozofie neobchádza svojím vplyvom ani oblasť každodenného prežívania, veď v ňom sme často nútení konfrontovať svoje skúsenosti, osvedčené poznatky, ale i hodnoty s novou, neraz až zarážajúco zmenenou skutočnosťou, vyrovnávať sa so situáciami, ktoré predtým nepatrili do nášho skúsenostného poľa, ujasňovať si stanoviská voči nim a aj ich adekvátne verbalizovať, a tak si uľahčiť ich pochopenie. Dalo by sa to azda povedať i tak, že filozofický prístup k životu je predpokladom a sprievodným znakom permanentného sebapoznávania, ale zároveň aj sebautvárania, sebahodnotenia, ale zároveň aj sebazhodnocovania, t.j. je projektovaním a realizovaním hodnôt vo svojom živote; filozofickým prístupom možno podporiť smerovanie k tomu, aby ľudská bytosť utvárala čo aj z nepatrného ,,východiskového materiálu“ vlastného prežívania súbor jedinečných a neopakovateľných hodnôt (tento cieľ možno v rozličných fázach života a v im zodpovedajúcich podmienkach napĺňať v odlišnej miere).

Netreba pripomínať, že práve 3. vek súvisí s celým radom zásadných zmien, predovšetkým v sociálnej pozícii, v miere i formách participácie na živote menších skupín, ale aj celej spoločnosti, s redukciou doposiaľ dôležitých rolí, a to ako vo verejnom, tak i v súkromnom živote a prijímanie rolí nových, spravidla menej prestížnych, slabšie oceňovaných; zmena v subjektívnej situácii (vnútorné prežívanie zmeny v rolovom spektre, a tým aj v identite osobnosti, posun z aktívnej roviny do roviny pasívnej, bezradnosť voči nenaplnenému voľnému času); ale aj zmena v interpersonálnych vzťahoch (strata partnerov, priateľov, neraz i strata pôvodného domova a vyrovnávanie sa s často málo osobnými podobami náhradného domova), navyše, sám svet je pre staršieho človeka čoraz menej ,,domovom“: stechnizovanému, skomputerizovanému a celkove zložitejšimu svetu tento prestáva rozumieť a získava pocit ,,outsiderstva“, priameho či nepriameho vylúčenia z viacerých oblastí spoločenského života, a s tým súvisiaci pocit zvýšenej závislosti na iných, technicky zdatnejších, informatoricky lepšie vybavených jedincoch. Nezanedbateľný je aj účinok narastajúcej miery konfrontácie nielen s konkrétnou smrťou vo svojom okruhu, ale aj s predstavou vlastnej smrti, vlastnej konečnosti, nehovoriac už o zmenách fyzického a psychického zdravia. Všetky tieto a mnohé ďalšie faktory vplývajú aj na zmenu v postojoch k sebe samému (negativistickejší spôsob sebavidenia a sebahodnotenia, vedúci až k patologickému sebapodceňovaniu, resp. k pohŕdaniu a nenávisti voči svojej osobe, a s tým súvisiace zmenšujúce sa očakávania až rezignácia na ďalšie vlastné možnosti, pokles sebaúcty a pocitu vlastnej dôstojnosti).

Kvalitné prežívanie 3. veku závisí aj od schopnosti nanovo premyslieť, zadefinovať (pomenovať) a prehodnotiť takúto zložitú osobnú situáciu, uvážlivo sa v nej zorientovať a tvorivo sa s ňou vyrovnať (identifikovať sa so svojimi novými rolami, ,,hranicami“ i možnosťami), následne projektovať svoje ďalšie ciele v súlade s podmienkami, ktoré rámcujú túto novozískanú identitu. Mnohé prvky objektívnej situácie ľudí v 3. veku sa niekedy nedajú meniť, dá sa však meniť postoj k nim, a práve tu sú možnosti pre filozofickú reflexiu vlastnej životnej situácie, reflexiu, ktorá nestráca zo zreteľa pozadie konkrétnych dobových socio-kultúrnych predstáv a hodnôt. V situácii 3. veku obzvlášť platí, že filozofiou sa možno do istej miery ,,brániť“ voči nepriaznivej realite, jej impulz smeruje ,,proti rezignácii v rozhodujúcich otázkach existencie“ [2, s. 117]; k takejto „obrane“ môže prispieť aj štúdium filozofie na UTV. Filozofovanie ako ,,obrat k sebe“ je v seniorskom veku o to náležitejší, že tu čaká nakumulovaná životná empíria, priam volajúca po zhodnotení, na ktoré nebol doposiaľ dostatok času, príležitostí a možno ani podnetov. Takáto sebareflexia môže dovádzať k novej kvalite sebauvedomenia, sebachápania, k získavaniu novej sebaúcty a vlastnej dôstojnosti – pričom tieto nemusia byť založené iba na hodnotách uznávaných danou spoločnosťou za prioritné, ale naopak, môžu byť s nimi aj v rozpore. Veď ak ,,skutočná spoločenská funkcia filozofie spočíva v kritike jestvujúceho“ a hlavným cieľom kritiky je zabrániť, ,,aby sa ľudia stratili v ideách a spôsoboch správania, ktoré im ponúka spoločnosť v jej súčasnej organizácii“ [2, s. 121], nadobúda táto kritická dimenzia filozofie pre ľudí v 3. veku svoj nezanedbateľný a špecifický význam.

Kritická reflexia je potrebná najmä v spoločnosti, ktorá je jednostranne orientovaná – napríklad na výkon, zisk, konkurencieschopnosť ako na vlastnosti spojené s jednou fázou životného obdobia – s mladosťou; takouto reflexiou môže človek čeliť hodnotovej deformácii a usilovať sa odhaliť sociálne súvislosti tohto vskutku pochybného javu. Daná spoločnosť veľmi stráca, ak  prehliada význam životných skúseností a ak si neuvedomuje potrebu zmeniť pohľad na starnutie len ako na negatívny proces, akumulovaná životná skúsenosť (na rovine individuálnej i spoločenskej) predstavuje vzácny druh sociálneho kapitálu  – na tieto problémy upozornil pred viac ako polstoročím už spomínaný John Dewey [4, s. 347]; presadzovanie tohto názoru v našej dnešnej spoločnosti pokladám za jednu z dôležitých úloh filozofie.

Nazdávam sa, že pre budúcnosť bude potrebné, aby  sa filozofia vo väčšej miere ako dosiaľ rozvíjala a uplatňovala ako forma kritickej kultúrnej činnosti, ktorá sa vzťahuje najmä na to, ako sa ľudia vyrovnávajú so svojimi životnými situáciami a ako riešia problémy a ťažkosti, ktoré tieto situácie so sebou prinášajú. Filozofii v takomto chápaní ide o čo najväčšie primknutie k všednému životu, o prekonanie tradičnej bariéry medzi svetom žitej skúsenosti a svetom teoretickej (filozofickej) reflexie a analýzy. Filozofické otázky by nemali mať (iba) akademický charakter, ale mali by byť nastoľované každodenným prežívaním, životnou praxou a filozofia  by mala odpovedať predovšetkým na tieto, v rôznych životných situáciách utvorené otázky.

V zmysle týchto úloh je podľa mňa potrebné koncipovať aj výuku filozofie na UTV, myslieť treba pritom na dostatočne veľký priestor pre diskusie s poslucháčmi, na priestor pre vyjadrenie, resp. porovnanie  ich vlastnej životnej skúsenosti, pre výmenu postrehov, zážitkov. Takto  dialogicky orientované štúdium filozofie ponúka pomoc pri zreflektovaní sveta  a svojej vlastnej životnej situácie, pomáha zdokonaliť sa v schopnosti kritického myslenia a adaptácie na nové podmienky, podporuje dispozície poslucháča-seniora, ktoré sú potrebné na rozvíjanie všestrannej osobnostnej kreativity v situácii tretieho veku.

Literatúra:

[1] DEWEY, J.: Potreba obnovy filozofie. In: E. Višňovský – F. Mihina/ed./: Malá antológia filozofie XX. storočia. Zväzok I. Pragmatizmus. IRIS, Bratislava 1998, s. 401

[2]  HORKHEIMER, M.: Spoločenská funkcia filozofie. Filozofia 2/1999.

[3] CVEKL, J.: O smyslu filosofie. In: Sedmkrát o smyslu filosofie, Nakl. politické literatury Praha 1964.

[4] DEWEY, J.: Introduction to Problems of Aging. In: J. Dewey: The Later Works, 1925-1953. Volume 14: 1939-1941. Southern Illinois University Press, Carbondale and Edwardsville, 1988.

Die Philosophie des dritten Jahrtausends (im Betracht zum Unterricht an der Universität des dritten Alters.

 

(doc. PhDr. Etela Farkašová, CSc. Philosophische Fakultät der Comenius Universität in Bratislava, Slowakei)

 

In der speziellen Wissenschaften (hauptsächlich betrifft es die Naturwissenschaften) bleibt das Subjekt des Erkenntnisses off im Hintergrund, aber in der Philosophie rückt das Subjekt in den Vordergrund, seine Thematisierung ist eine der Hauptaufgaben dieses wissenschaftlichen Zweiges. Mit Rückbezug auf diese Behauptung könnte von bestimmten Parallelen zwischen Philosophie als „Wissenschaft der innerlichen Erfahrung“ und der Kunst gesprochen werden: bei beiden handelt es sich vor allem um das Erfassen und Mitteilen des subjektiven Weltbildes, bei beiden steht es auch die Artikulation der eigenen Fähigkeit im Vordergrund, sie zu empfinden und sie zu leben. Dies ist auch der Grund warum man beim Lehren der Philosophie keine philosophische Konzeptionen im Betracht haben sollte, in dem man die Werte der Philosophie, welche (nur) in der wissenschaftlichen Genauigkeit festen Boden fassen, hervorheben. Genau so wichtig ist zu unterstreichen, dass sie nur eine interessante und sogar ästhetisch wirkungsvolle Kreation des menschlichen Geistes vermitteln. [3, S18]

 

Es sollte besonders erwähnt werden, dass gerade der Mensch im „dritten“ Alter mit vielen grundsätzlichen Veränderungen konfrontiert wird. Es geht dabei hauptsächlich um seine soziale Stellung, um den Ausmaß und Form seiner Teilnahme am Leben kleinerer Gruppen, aber auch im Leben der ganzen Gesellschaft, um die Verminderung seiner Position und seiner Rolle ins öffentlichen und auch privaten Bereich, um die Bejahung der neuen Position, die in der Regel nicht sehr anerkannt und nicht gerade hoch ist, um der Wandel der subjektiven Situation. (um den innerlichen Ausgleich mit der Verschiebung der Rolle, was mit der Identität der Persönlichkeit im Zusammenhang steht, Verschob aus der aktiven Ebene in die passive, eine gewisse Ratlosigkeit wegen nicht erfüllter Freizeit.)Es kommt auch oft zu Veränderungen in interpersonalen Beziehungen, (Verlust des Partners, Partnerin, von Freunden manchmal auch der Verlust des ursprünglichen Zuhauses, oft geht es auch Anfreundung mit dem, oft zu wenig persönlichen neuen Zuhause, was sehr oft nur ein Ersatz des ehemaligen Zuhause ist.) es kommt noch dazu, dass selbst die Welt für einen älteren Menschen immer geringer seine Welt ist, in welcher er sich wohl fühlt. Schuld daran ist die immer mehr werdende Technik, Computer, neue Maschinen, die im ganzen sehr kompliziert sind und diese Welt versteht der ältere Mensch nicht mehr,  er bekommt das Minderwertigkeitsgefühl eines „Outsiders“, ein Gefühl der indirekten und direkten Ausgeschlossenheit aus vielen Lebensbereichen. Hand in hand tretet dann das Gefühl einer größeren Abhängigkeit von anderen an, von denjenigen die technisch und informatorisch besser ausgestattet sind. Nicht ohne im Betracht zu haben ist auch  die Wirkung der immer sich steigernden Konfrontation mit dem Sterben und Tod, nicht nur in der eigenen Umgebung, sondern auch mit dem eigenem Tod, des eigenen entgültigen Endes, ganz zu schweigen über die körperlichen und psychischen Veränderungen des Wohlbefindens. Dies alles und noch andere Faktoren üben ihren Einfluss auf die Stellungsnahme zur eigener Person aus. (das sich selbst beurteilen wird negativ, kann zu einer pathologischen Selbstunterschätzung, resp. zur Selbstverachtung bis zum Selbsthass) führen, wodurch die Erwartungen bis zu einer Resignation der eigenen Möglichkeiten herabsinken kann, das Sinken der Selbstachtung führt zum Gefühl der eigenen Unwürdigkeit.

 

Ein qualitativ gutes Leben im dritten Lebensabschnitt hängt auch von der Fähigkeit ab, wie man über alles denken kann, es benennen und definieren kann, wie man die persönliche nicht einfache Situation neu bewerten kann, wie man sich mit Überblick in der neuen Situation orientieren kann und sich mit ihr schaffensfreudig abfinden kann (d.h. sich mit den neuen Rollen zu identifizieren, aber auch mit den eigenen Grenzen und Möglichkeiten auseinander sehen), dann weitere eigene Ziele, im Zusammenhang mit den Bedingungen der neu gewonnenen Identität, zu setzen. Vieles in der Situation der Menschen im dritten Alter kann man nicht immer verändern. Was man aber ändern kann ist die Stellungsnahme dazu, worin die Möglichkeiten der philosophisch Reflex im der eigenen Lebenslage liegt, der Reflexion, welche auch die konkreten sozialen und kulturellen Vorstellungen und Werte des gegebenen Zeitpunktes berücksichtigt.

 

Für das dritte Alter gibt ganz besonders, dass man sich mit Hilfe der Philosophie in einer bestimmten Weise gegen die wenig erfreuliche Realität „wehren“ kann, ihr Impuls richtet sich „gegen die Resignation in entscheidenden Fragen der Existenz“ [2, S117]. Das Philosophiestudium an der Universität des dritten Alters kann zu dieser „Abwehr“ ihren Beitrag leisten. Philosophieren als „Zuwendung zu sich selbst“ gehört zum Seniorenalter um so mehr, da ja der ältere Mensch reiche Erfahrung hat, welche nach Auswertungen fordern, weil bisher nicht genug Zeit, wenig Gelegenheit und vielleicht auch gar keinen Anlass dazu gab.

 

Die Selbstrefflektion kann zu neuen Qualität des Selbstbewusstseins, Selbstverstehens, zur neuen Selbstachtung, zur neuen Würde führen, wobei dies nicht unbedingt mit anerkannten Werten von Seite der Gesellschaft verankert sein muss, im Gegenteil, es kann zu einen Gegensatz kommen. Doch wenn „die wirkliche gesellschaftliche Funktion der Philosophie in der Kritik des Existierenten liegt“ und das Hauptziel der Kritik zu vermeiden ist „damit Menschen in Ideen und Formen des Verhaltens, welche ihnen gegenwärtige Gesellschaft bietet“ nicht verloren gehen [2, S121], und so bekommt die kritische Dimension der Philosophie für Menschen im dritten Alter, ihre spezielle Bedeutung.

 

Ich möchte gern hoffen, dass es in der Zukunft nötig sein wird und die Philosophie sich in einem größeren Ausmaß entwickeln wird und auch zu einer Art der kritisch-kulturellen Tätigkeit wird, die im Bezug mit der Entwicklung der Anpassung des Menschen an neue Situationen, stehen wird, welche die Probleme und Schwierigkeiten als Begleiterscheinungen der erwähnten Situation, zu bewältigen suchen wird. Wenn man die Philosophie aus diesem Standpunkt aus sieht, kann man feststellen, dass die Philosophie sehr bemüht sein wird sich eng an das tägliche Leben anzupassen, die traditionelle Barriere zwischen der Welt der erleben Erfahrungen und der Welt der theoretischen (philosophischen) Reflexionen und Analysen sprengen und müssen. Die Fragen der Philosophie sollten nicht (nur) durch den täglichen Leben, aus dem Leben als Praxis, ergeben. Die Philosophie sollte hauptsächlich Fragen, die in verschiedenen Situationen im Leben entstanden sind, beantworten.

 

In Sinne dieser Aufgaben sollte man, meiner Ansicht nach, auch den Philosophielehrgang an der Universität des dritten Alters, gestalten, mehr Raum für Diskussionen mit den Senioren-Studenten schaffen, ihnen mehr Möglichkeiten bieten sich zu äußern, d.h. ihre Erfahrungen mit anderen zu vergleichen, Möglichkeiten zu einen Gedankenaustausch, Beobachtungsaustausch und Austausch der eigenen Erlebnisse, ermöglichen. Dieses Studium der Philosophie, dialogorientiert bietet Hilfe bei der Wiederspiegelung der Welt und der eigener Erfahrungen an, das Anpassen an neue Bedingungen, unterstützt die kritische Denkweise und unterstützt Disposition des Senioren-Hörers, so notwendig bei der Entwicklung des vielseitigen Persönlichkeit und Kreativität im dritten Alter.

 

 

Konštruktívne zvládanie záťažových situácií vo vzdelávaní a výskume seniorov

 

(Doc. PhDr. Mária Bratská, CSc., RNDr. Zdena Ruiselová, CSc.,Katedra psychológie, Filozofická fakulta UK, Bratislava, Ústav experimentálnej psychológie SAV, Bratislava)

 

 

 

Úvod

Vo vzdelávaní a výskume seniorov Univerzity tretieho veku (ďalej UTV) na Univerzite Komenského v Bratislave má problematika konštruktívneho zvládania záťažových situácií svoje pevné miesto. Jej teoretické aspekty sa preberajú nepretržite od r. 1990 až dosiaľ vo viacerých študijných odboroch na UTV, v rámci prednášok osobnosť v situáciách psychickej záťaže (Bratská, 1991, 2000). Bola a je súčasťou praktickej aplikácie metód aktívneho sociálneho učenia (Bratská, 1992, 1994, 2000). Poslucháči UTV majú možnosť oboznámiť sa aj s modelom sociálnopsychologického výcviku Konštruktívne riešenie a zvládanie situácií psychickej záťaže (Bratská, 2000, 2001).

Lektori prednášajúci na UTV už po prvých hodinách zistia, že ich poslucháči sú v mnohom iní ako frekventanti na bakalárskom, magisterskom alebo postgraduálnom štúdiu. Akí sú to ľudia, ktorí v staršom veku dychtia po ďalšom vzdelávaní? Charakterizuje ich vysoká motivácia prekonávať prekážky, záujem o problematiku, sčítanosť, vnímavosť, spontánnosť, snaha rozširovať i prehlbovať si svoj repertoár sociálnych zručností a zvládacích stratégií v záťažových situáciách.

Záťažové situácie nie sú vo všeobecnosti nežiadúce. Mobilizujú psychické sily, podnecujú k učeniu, hľadaniu nových ciest, stimulujú rozvoj osobnosti človeka. Sú impulzom prebúdzajúcim vlohy a tvorivé predpoklady, ktoré by inak ostali v nás driemať. Stále však treba mať na zreteli, že pri nahromadení a stupňovaní náročnosti, vzhľadom na predpoklady i možnosti človeka konštruktívne riešiť a efektívne zvládať situácie psychickej záťaže, objavujú sa psychické stavy nežiadúcej intenzity so sprievodnými telesnými zmenami organizmu. Často sa opakujúce, alebo pretrvávajúce nekonštruktívne spôsoby riešenia a zvládania záťažových situácií neprispievajú k optimálnemu rozvoju osobnostných vlastností a úzko súvisia so zhoršujúcim sa zdravotným  stavom. Na psychickú vyrovnanosť a výkonnosť majú negatívny vplyv choroby, ktoré často idú ruka v ruke s neefektívnym zdolávaním stavov psychickej záťaže. Môžu sa objavovať aj ako dôsledok používania nekonštruktívnych stratégií riešenia rôznych druhov situácií psychickej záťaže.

Záujem o konštruktívne zvládanie záťažových situácií u ľudí v staršom veku vyústil do riešenia výskumnej úlohy zaoberajúcej sa touto problematikou.

Na opis procesov zvládania záťaže sme si vybrali Antonovského sence of coherence – SOC (Antonovsky, 1987, 1993) ako ich globálnu charakteristiku a jej subdimenzie zrozumiteľnosť – CO, zvládnuteľnosť – MA a zmysluplnosť – ME. Silný zmysel pre koherenciu SOC ovplyvňuje zdravie a pohodu jednotlivca hlavne cez proces primárneho a sekundárneho hodnotenia v rámci procesu zvládania záťaže. Vysoká úroveň SOC sa spája s flexibilitou, zatiaľ čo jednotlivec s nízkym SOC uplatňuje stratégiu zvládania, ktorú si už raz vybral a drží sa jej.

Položili sme si otázku – ako súvisia osobnostné charakteristiky s koherenciou SOC u žien v staršom veku?

 

Výskumné metódy

Na zistenie odolnosti na záťaž v podobe sense of coherence – SOC sa použil Antonovského 29 položkový Dotazník životnej orientácie. Z osobnostných charakteristík sme Big Five zisťovali dotazníkom NEO-FFI (Costa, McCrae), sebaobraz Rosenbergovou škálou, internalitu – externalitu Rotterovou škálou a použili sme aj Spielbergerov dotazník STPI, ktorý zisťuje zvedavosť, anxietu, agresivitu a depresivitu.

 

Výber skúmaných osôb

            Výskumný výber tvorilo 82 žien vo veku 54 rokov až 70 rokov (priemerný vek 62,4 roka). Skúmané osoby boli poslucháčkami UTV na Univerzite Komenského v Bratislave, v rôznych študijných odboroch. Všetky ženy boli v dôchodkovom veku.

 

Výsledky a diskusia

            V prvej etape sme sa sústredili na zistenie vzťahov osobnostných charakteristík a koherencie. V druhej etape sme analyzovali extrémne skupiny, vybrané podľa koherencie SOC a na ich základe sme vytvorili „modelové“ probandky so silným a slabým SOC a profily ich osobnostných vlastností.

            Čo sa týka koherencie SOC a Big Five charakteristík, výsledky nášho výskumu ukazujú významný negatívny vzťah koherencie a neuroticizmu – vyššia koherencia SOC sa spája s nižšou úrovňou neuroticizmu. Potvrdzujú sa tak výsledky, uvádzané v literatúre (napr. O´Brein-Byrd, de Longis, 1996; Strümpfer, Gouws, Viviers., 1998).

            Zistené vzťahy poukazujú aj na vyššiu svedomitosť, spájajúcu sa s vyššou koherenciou a aj významný pozitívny vzťah koherencie s príjemnosťou (NEO-FFI). Podobné výsledky, týkajúce sa vzťahu svedomitosti a aktívnych stratégií zvládania uvádzajú napríklad D. Watson a B. Hubbard (1996). V skúmanej staršej vekovej skupine žien sa nám potvrdili aj očakávania, ktoré sa týkali vyššej koherencie pri vyššej otvorenosti k zážitkom. Výsledky výskumov, ktoré sa venujú vzťahom copingu a sebaobrazu, väčšinou hovoria o adaptívnejšom zvládaní záťažových situácií, spojenom s vyššou úrovňou sebaobrazu, resp. výskyte vyhýbacích stratégií pri nižšom sebahodnotení (napr. Blatný, Osecká, 1998; Gurňáková, 2000°Ficková, 2000). Naše získané výsledky podporujú tieto zistenia aj u starších žien.

            Výskumný výber frekventantiek UTV nie je reprezentatívny pre celú populáciu žien tejto vekovej kategórie. V celom výbere sa predpokladá zvýšená motivácia k výkonu a poznávaniu. Po porovnaní priemerných hodnôt koherencie SOC poslucháčok UTV s mladším výskumným výberom, v ktorom boli detské lekárky (n=53, priemerný vek 42 rokov) rozdiely v SOC neboli štatisticky významné.

            Ďalej nás zaujímali rozdiely v osobnostných charakteristikách skúmaných žien UTV u extrémnych skupín, skonštruovaných na základe výsledkov SOC (AM plus/mínus 1 SD). Naše výsledky potvrdili zistenia o významnom negatívnom vzťahu SOC a osobnostných charakteristík – neuroticizmu, anxiety, agresivity a depresivity. Potvrdzujú taktiež zistenia viacerých autorov o vyššom SOC spojenom s pozitívnejším sebaobrazom i s vyššou internalitou.

            Osoby s vysokou úrovňou koherencie SOC sa vyznačujú tým, že keď sa dostávajú do konfliktovej situácie, hľadajú v nej zmysel a zameriavajú sa na jej riešenie, pričom je pre ne charakteristická značná flexibilita pri hľadaní prostriedkov na riešenie situácie. Z našich výsledkov vyplýva, že pri vyššej zvedavosti a otvorenosti k zážitkom (čo sa dá považovať za isté „synonymum“ flexibility) je aj odolnosť na záťaž (reprezentovaná koherenciou SOC) v staršom veku vyššia.

            A ak sa teraz vrátime k možnostiam, ktoré pre udržanie resp. zveľadenie takejto flexibility umožňuje celoživotné vzdelávanie, možno ho (a to v inštitucionalizovanej forme UTV) len podporiť a uvažovať o ňom aj ako o zásadnom príspevku k k úrovni subjektívnej pohody seniorov.

 

 

 

 

Záver

            Naše výsledky prispievajú k spochybneniu stereotypného obrazu starnutia ako jednoznačne negatívneho procesu v celoživotnom vývine. Aj negatívna konotácia tohoto procesu, spojená so znižovaním kognitívneho fungovania i so zdravotnými ťažkosťami v staršom veku neplatí úplne univerzálne. Motivácia k poznávaniu (i k výkonu – ktorý aj štúdium na UTV vyžaduje) a najmä zmysluplnosť aktivity, resp. uvedomovanie si a vôľa k zmyslu života (kde možno nájsť isté paralely madzi Frankovým a Antonovského prístupom) sú silnými protektívnymi faktormi pri prežívaní a zvládaní záťažových situácií a významným príspevkom ku zvýšeniu kvality života starších osôb.

 

Literatúra

ANTONOVSKY, A., 1987, Unraveling the mystery of health. San Francisco : Jossey – Bass.

ANTONOVSKY, A., 1993, The structure and properties of Sence of coherence scale. Social Sciences of Medicine, 36, 6, p. 725–733.

BLATNÝ, M., OSECKÁ, L., 1998, Zdroje sebehodnocení a životní spokojenosti: osobnost a strategie zvládaní. Československá psychologie, 42, 5, s. 385-394.

BRATSKÁ, M., 1991, Osobnosť v situáciách psychickej záťaže. In: Učebné texty pre študujúcich Univerzity tretieho veku. Bratislava : Univerzita Komenského, s. 7-19.

BRATSKÁ, M., 1992, 1994, 2000, Metódy aktívneho sociálneho učenia a ich aplikácia. Bratislava : Univerzita Komenského. 137 s.

BRATSKÁ, M., 2000, Konštruktívne riešenie a zvládanie situácií psychickej záťaže. In: HRAPKOVÁ, N. a kol.: Učebné texty pre študujúcich na Univerzite tretieho veku. Bratislava : Univerzita Komenského, s. 104-108.

BRATSKÁ, M., 2001, Zisky a straty v záťažových situáciách alebo príprava na život. Bratislava : Práca. 325 s.

KOVÁČ, D., 2001, Kvalita života – naliehavá výzva pre vedu nového tisícročia. Československá psychologie, 45, s. 34-44.

O´BRIEN-BYRD, T., de LONGIS, A., 1996, The interactional context of problem-, emotion-, and relationship- focused coping: The role of the Big Five personality factors. Journal of Personality, 64, 4, p. 775-814.

RUISELOVÁ, Z., 2000, Salutogenetic approach in the context of Big Five factors. Studia Psychologica, 42, 3, p. 157-161.

STRÜMPFER, D. J. W., GOUWS, J. F., VIVIERS, M. R., 1998, Antonovsky´s Sence of coherence Scale related to negative and positive affectivity. European Journal of Personality, 12, 6, p. 457-480.

WATSON, D., HUBBARD, B., 1996, Adaptational style and dispositional structure: Coping in the context of the Five – Factors models. Jounal of Personality, 64, 4, p. 737-774.

 

Die konstruktive Bewältigung der Belastungsituationen in der Seniorenbildung und in der Forschung.

 

(Doc. PhDr. Mária Bratská, CSc., RNDr. Zdena Ruiselová, CSc.)

 

In der Bildung so wie auch in dem Forschungsbereich der Senioren an der Universität des dritten Alters /weiter U3A/ der Comenius Universität in Bratislava, nimmt die Problematik der konstruktiven Bewältigung von Belastungsituationen einen festen Platz ein. Ihre theoretischen Aspekte werden seid 1990 in mehreren Studienfächern der U3A, in Vorlesungen zum Thema „Das Individium in Situationen psychischer Belastung“ untersucht. /Bratska, 1992, 1994, 2000./ Den Hörern der U3A wurde so die Möglichkeit geboten das Modell des modernen sozial-psychologischen Training der konstruktiven Lösungen verschiedener psychischen Belastungsituationen zu bewältigen. /Bratska, 2000, 2001/.

 

Die Lehrkräfte an der U3A stellen schon nach den ersten Vorlesungen fest, dass sich die älteren Hörer in vielen von den Studenten im Bakalar -, Magister-, oder im Postgradualstudium unterscheiden. So muss man sich die Frage stellen: Wer sind diese Menschen, welche noch im Alter nach einer weiteren Bildung streben? Sie werden durch eine sehr hohe Motivation zur Bewältigung der Hinternisse, durch Interesse an der Problematik, Belesenheit, Auffassungsvermögen, Spontaneität Bestreben nach Erweiterung und Vertiefung ihrer sozialen Gewandtheiten und Strategien in Belastungsituationen, charakterisiert.

 

Belastungsituationen sind im allgemeinem nicht unerwünscht, weil sie psychische Kräfte mobilisieren, zum Lernen, zur Suche neuer Wege anregen, regen die Entwicklung der Individualität an. Sie sind auch Impulse für erwachende Begabungen, Schaffensbestrebungen, welche sonnst im Menschen unerweckt schlummern. Man sollte aber nicht außer Betracht lassen, dass bei Anhäufen und Steigerungen der Ansprüche im Bezug zu den Verausetzungen und Möglichkeiten des Menschen diese Situationen der psychischen Belastung zu lösen und effektiv zu bewältigen, auch psychische Zustände unerwünschter Intensität mit köperlichen Veränderungen eintreten. Sich oft wiederholende oder andauernde nicht konstruktive Lösungsformen und Bewältigungen der Belastungsituationen tragen nicht zur optimalen Entwicklung der persönlichen Eigenschaften bei und haben auch einen engen Zusammenhang mit dem sich verschlächternder Gesundheit zustandes. Auf die seelische Ausgeglichenheit und auch auf die Leistungsfähigkeit haben Krankheiten einen negativen Einfluß. Oft stehen sie in einen engen Zusamenhang mit uneffektiven Überwindungen psychischer Belastung. Sie können aber auch als Folgeerscheinung von unkostruktiven Strategien der Lösung verschiedener Situationen der psychischen Belastung auftreten.

Das Interesse älterer Menschen an dieser konstruktiven Bewältigung von Belastungsituationen war unser Antrieb zur Forschung.

Beteiligt daran waren 82 Frauen im Alter von 54 bis 70 Jahren /das Durchschnittalter 62,4 Jahre/. Alle studierten verschiedene Fächer an der U3A der Comenius Universität in Bratislava, alle waren im Rentneralter.

Unsere Ergebnisse bezweifeln das stereotype Bild des Alterns als eindeutig negativen Prozess der Lebensentwicklung. Auch die negative Konnotation dieses Prozesses, verbunden mit gesundheitlichen Beschwerden im Alter ist nicht generell gültig. Die Motivation für eine Erwerbung zum Studium, aber auch zur Leistung, welche das Studium an der U3A fordert, hauptsächlich aber ist es die sinnvolle Aktivität, resp. das Bewusstsein und der Wille zur Gestaltung eines neuen Lebensinhaltes /Vergleichnisse mit Frank und Antonovski/ die stark anregend bei der Bewältigung von Belastungsituationen wirken, sind zugleich auch ein bedeutender Beitrag zur besserer Lebensqualität ältere Menschen.

 

 

Človek a umenie

Nové možnosti vzdelávania pre poslucháčov UTV pri Žilinskej univerzite.

 

(Mgr.Martina Krušinská, Mgr. Dana Doricová, Žilinská univerzita)

 

Hovoriť o umení znamená  hovoriť o človeku.

                                                                                                                                    Ján Albrecht

 

Umenie je svet krásy, pravdy, všeľudských hodnôt, ako aj ich kontrastov. Je zrkadlom mnohorozmernej ľudskej existencie. Má schopnosť zušľachťovať ľudského ducha, zjemňovať jeho vnímanie, myšlienky, životné postoje, povzniesť ho nad hranice ľudskej reality. Človek, ktorý sa učí vnímať a chápať umenie, poznáva v ňom predovšetkým samého seba.

 

Názov Človek a umenie tvorí cyklus prednášok pre poslucháčov Univerzity tretieho veku pri Žilinskej univerzite, ktorý pôvodne pozostávajúci z dejín výtvarného umenia sa v akademickom roku 2002/2003 rozšíril o prednášky z teórie a dejín hudby.

  Prednášky z dejín výtvarného umenia zabezpečuje pani Mgr. Doricová. Cyklus prednášok z teórie a dejín hudby realizujú pedagógovia oddelenia hudby Katedry humanitných vied, ktorá od roku 2000 rozvíja svoju činnosť na Žilinskej univerzite. Poslucháči si môžu z dvoch ponúk vybrať, pričom štúdium je uspôsobené tak, aby mohli navštevovať jeden aj druhý cyklus, čo väčšina poslucháčov využíva.

Pri zostavovaní tém prednášok z oblasti hudby sme sa riadili predovšetkým klientelou poslucháčov UTV. Zohľadňujúc rôznorodý vzťah a hlavne skúsenosť jednotlivých poslucháčov s hudobným umením, vytvorili sme ponuku štúdia na jeden školský rok zloženú z rozmanitých tém. Popri ťažiskových hudobno – historických témach ako sú Dejiny hudby od najstarších čias po barok, Hudba v období klasicizmu, romantizmu a 20. storočia, ponúkame témy z iných hudobno – vedných disciplín:

·        Človek a umenie (Človek a hudba) zo sociálno – psychologického hľadiska, kde sa poslucháč oboznámi s najdôležitejšími sociálno – psychologickými a umeleckými charakteristikami jednotlivých historických období,

·        v prednáške Hudobné dielo z estetického a interpretačného hľadiska,  sa snažíme priviesť poslucháčov cez základné estetické kategórie a vyjadrovacie prostriedky hudby k schopnosti aktívneho a diferencovanejšieho počúvania hudobného diela,

·         zo strany poslucháčov najviac požadovaná téma Opera, opereta a muzikál v časovom rámci 19. a 20. storočia,

·        cieľom prednášky Hudba rôznych etník a národov je  oboznámiť poslucháčov s  európskou a mimoeurópskou hudobnou kultúrou, s dôrazom na slovenskú ľudovú hudbu,

·         prednáška Hudba a informatika realizovaná v spolupráci s rakúskymi lektormi z Univerzity hudby a dramatických umení v Grazi umožňujepomocou plného multimediálneho vybavenia informovať poslucháčov o súčasných možnostiach využívania moderných technológii v hudobnej edukácii.

 

Nakoľko je každá téma realizovaná v 5-hodinovom prednáškovom bloku, uvedomujeme si, že problematiku daných tém môžeme predstaviť len parciálne. Domnievame sa však, že v prípade tejto formy štúdia je potrebné položiť dôraz na autentickú skúsenosť poslucháčov s hudbou. Špecifickosť nášho odboru to dovoľuje prostredníctvom audiovizuálnych nahrávok, pomocou „živých“ hudobno – interpretačných ukážok v rámci prednášky, resp. koncertných predvedení, ako aj nahliadnutím do interpretovej, či skladateľovej „dielne“ formou rozhovoru.

 

Teší nás, že na pôde Žilinskej univerzity, ktorá má veľmi silnú technickú orientáciu, vznikla v rámci UTV požiadavka prehĺbenia vedomostí z hudobno – teoretickej oblasti. Z prvých stretnutí máme zo strany poslucháčov veľmi dobré odozvy, čo je nádejným predpokladom pre ďalší rozvoj tohto typu štúdia pri Žilinskej univerzite.

 

* * *

 

Predmet dejín výtvarného umenia a architektúry, všeobecne zaužívaný pod pojmom dejiny umenia má na Univerzite 3. veku pri ŽU rozsah 4 semestrov. V súčasnosti už pokračuje 3. semester.

Pri príprave štúdia, ktoré začalo v minulom roku, som zvažovala jeho obsah, metódu a cieľ.  Po prvom ročníku môžeme konštatovať, že si svojou štruktúrou a obsahom získal záujem poslucháčov, ktorí pokračujú v štúdiu.

Venuje sa dejinám svetového umenia od praveku cez starovek v širšom územnom pohľade. Od stredoveku je sústredený na vývoj v Európe. Od 20. storočia sa jeho pohľad rozširuje aj na kontinent Ameriky.

V metóde je zvolená forma, ktorá približuje dobu, jej historické, filozofické a spoločenské východiská a ich odraz v architektúre a vo výtvarnom umení. Približuje pamiatky a diela, ktoré sú priamym dokumentom doby a my sa cez ne môžeme akoby naživo a nesprostredkovávane rozprávať s ľuďmi tej ktorej doby. Sú to diela ich mysle a ich rúk.

Upriamujeme pozornosť aj na formu a prostriedky výtvarného umenia, ktoré tvorcovia volili tak, aby čo najzodpovedajúcejšie vyjadrili svoje myšlienky i predstavu krásy. Sústreďujeme sa na výtvarnú reč diel, na ich umelecké a estetické hodnoty

Teda vnímame umenie v dvoch vrstvách. Ako samostatný jav i súčasť doby a spoločnosti.

Cieľom prednášok je obohatiť svet poslucháčov, rozšíriť jeho hranice, otvoriť oči pre nové vnímanie a videnie. Prednášky sú dopĺňané a prelínané ukážkami reprodukcií a videozáznamov. Exkurzie, vzhľadom na finančné možnosti, sa zatiaľ neuskutočnili

Hlavným cieľom predmetu v tejto podobe nie je vychovávať historikov umenia, ale vnútorne bohatších ľudí. Preto pri záverečnom ročníkovom hodnotení je volená písomná forma odpovedí na dané otázky a v závere výber vlastnej témy. Poslucháč sa s úlohami oboznámi vopred. Sú stavané tak, aby viedli poslucháča k úvahám o téme a nie k memorovaniu faktov. Dôraz je kladený na vytváranie osobného postoja, ktorý vedie k vybudovaniu aktívneho a vedomého vzťahu k umeniu a k životu.

Veríme, že v tomto je jedna z ciest a hlavný zmysel vzdelávania na Univerzitách 3. veku v tomto storočí.

  

 

Závery :

 

Zvyšovanie úrovne vzdelania a permanentné vzdelávanie pozitívne vplýva na vytváranie zdravého životného štýlu, kladných postojov k životu u  ľudí každého veku. V záujme zabezpečovania správneho postoja k starnutiu a čo najvyššej kvality života i vo vyššom veku bude našim ďalším cieľom:

·        prípravou odborných podujatí na UTV rozvíjať intelektuálne schopnosti

     seniorov a ich záujem o dianie v spoločnosti

·        účasťou na európskych kultúrnych projektoch zachovávať a ďalej    odovzdávať kultúrne a historické dedičstvo

·        kolektívnou prácou na základe tímovej spolupráce frekventantov, lektorov a participujúcich inštitúcií riešiť medzinárodné projekty, čím budeme získavať a vzájomne si vymieňať informácie o cudzích kultúrach

·        novými i klasickými formami komunikácie prispievať k intergeneračnému dialógu,

·        zaoberať sa prevenciou pred osamelosťou starších ľudí a zlepšovaním ich kvality života

·        prispievať k zvyšovaniu počítačovej gramotnosti seniorov. K tomu využiť vo významnej miere projekt Sokrates, EuCoNet, za koordinácie Univerzity v Ulme

·        podieľaním sa na vzdelávacích aktivitách doma a účasťou na medzinárodných stretnutiach v zahraničí odovzdávať naše poznatky a súčasne obohacovať informácie a skúsenosti, ktoré máme

 

 

Beschlüsse des Fachseminars:

 

Die Steigerung des Bildungsniveau und ein lebenslängliches Lernen nimmt Einfluss auf die Gestaltung eines gesunden Lebensstiles, auf die positive Einstellung zum Leben bei Menschen jeder Altersstufe. Im Sinn eines besseren Verhältnisse zum alt wer den und eine viel bessere Lebensqualität auch im höheren Alter, soll unser Ziel sein.

1        Durch Vorbereitung von Fachveranstaltungen an der U3A die intellektuellen Fähigkeiten der Senioren weiter zu entwickeln, so wie auch ihr Interesse an den Geschehnissen der Gesellschaft.

2        Durch Teilnahme an europäischen Projekten das kulturelle und historische Erbe bewahren und an andere überbringen.

3        Durch gemeinsames Wirken auf Grund einer Zusammenarbeit in Team der Hörer, Lehrkräfte und anteilhabender Institutionen sich an internationalen Projekten beteiligen, wodurch man nicht nur neue Informationen über fremde Kulturen gewinnen kann, sondern diese auch gegenseitig austauschen kann.

4        Durch neue und auch klassische Formen der Kommunikation zu einen Dialog zwischen Generationen beitragen.

5        Einsamkeit älterer Menschen vorbeugen und ihre Lebensqualität verbessern.

6        Einen Beitrag zum verstehen der Computertechnik älterer Menschen leisten. Sich dabei auf Projekte Socrates, EuCoNet, Koordinationsleiter ist die Universität Ulm, stützen.

7        Durch Teilnahme an verschiedenen Veranstaltungen im Inn- und Ausland unsere Erkenntnisse und Erfahrungen anderen übermitteln und gleichzeitig dadurch die eigenen Informationen zu erweitern.